V nedeľu som dokončil pracovný týždeň strávený medzi ľuďmi, občanmi Slovenskej republiky a obyvateľmi Bratislavy.
Bolo to veľmi poučné.
Ľudí, ktorí sa pýtajú rovnaké otázky ako sa pýtam ja je mnoho. A väčšina z nich má jednu vec spločnú. Väčšina neverí, že sa s tým dá niečo robiť. Neveria, že sa dá s tým niečo spraviť v globále a neveria ani, že sa dá niečo spraviť ani s konkrétnymi problémami ohľadom bleskurýchleho miznutia zelene v Bratislave.
Vážený pán primátor Ďurkovský,
vidíte, až TAK ďaleko to zašlo.
Ľudia už ani neveria, že sa to dá zmeniť. A ide to ďalej. Vďaka Vám a vašej "väčšine" v mestskom zastupiteľstve. Modrý valec, či ako Vás to volajú? Tí ľudia, čo kričia, to sú predsa ľudia, ktorí Vás volili.
Nie je ich málo. Iba ľudí, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie Prírodnej rezervácie Pramene Vydrice je už skoro 8 000. Z toho je 6 500 ľudí, ktorí petíciu podpísali osobne. Rozprávali sa pri tom s nami, ľuďmi, ktorí podpisy zbierali. Takýto prieskum verejnej mienky nemá ani agentúra FOCUS. Celoštátne prieskumy, o ktorých počúvame v rádiu, sa robia na 1 000 respondentoch ako "reprezantatívnej vzorke". My máme 6 500 osobných stretnutí iba na Bratislavu. Nestačí?
Nestačí 8 000 podpisov za nejakú iniciatívu? Nestačí, nestačilo ani 14 000. Nestačí, že sa o tom píše, že ľudí to hnevá, nestačí, že každý raz, keď vyrúbete niečo nové, ľudia protestujú, schádzajú sa tam a držia zapálené sviečky. PKO, Lesík Krasovského, Parčík na Belopotockého, Kollárovo námestie... Nechcete zrušiť Medickú záhradu a park na Račianskom mýte?
Ale nakoniec...
...nie je to až také zlé, absencia zelene neznamená koniec sveta. Vlastne to nie je vôbec až také zlé. Nemienim tu písať o tom ako všetci bez stromov trpíme, bez toho, aby som to vysvetlil.
Samozrejme, tí, ktorí potrebujú stromy k životu, zeleň, trávu, čerstvý vzduch, tí, ktorí potrebujú aby život lesa prúdil aj v ich žilách, tí sa už dávno z mesta odsťahovali. Tí by Vás, pri všetkej úcte, aj tak nevolili.
Stretol som včera večer po ceste domov indického turistu. Bol z mesta Bombay. Bombay to je veľké mesto. Prúdi tadiaľ 25% indického exportu, 40% indického námorného obchodu a 70% indického kapitálu. India je veľká krajina... Bombay je vôbec jedným z centier toku svetových peňazí. Spolu s predmestiami žije v tomto meste 21 miliónov ľudkov. A to všetko na 600 kilometroch štvorcových. Neverím, že tam majú "dostatok" zelene pre všetkých tých ľudkov. Takže sme na tom vlastne pomerne dobre, nie?
Porovnávať sa s Bombayom, to je ale cena útechy. Na Slovensku je stále väčšina ľudí zvyknutá mať svoju zem. Potrebujeme ju cítiť. Aj keď tento pocit mnohí zapredali za fajnové miestečka v klimatizovaných kanceláriach, stále to je niekde hlboko v nás. Skoro každý v Bratislave má nejakú tú chatu, záhradku, niečo, miesto kam sa chodí skryť. Ak fíni sú národ stromov, my sme národ zdravej zeme. Potrebujeme ju všetci, je to v nás. Rúbať staré stromy nie je cesta, ktorou vydržíme ísť dlho.
Všimnime si, že akonáhle začne slnko hriať silnejšie, sú všetky parky v Bratislave plné. Plné mamičiek s kočíkmi a plné hrajúcich sa detí. Sú to mamičky a deti, ktorým berieme parky.
Nie sú to nevyužité naničhodné priestory do ktorých chodia maximálneznudení dôchodcovia. Sú to svätostánky, kam chodia mamičky kočíkovaťnovú generáciu Bratislavčanov. Viem si predstaviť, že niekomu byvyhovovalo, aby mladí bratislavčania nemali možnosť hrať sa v parkoch,mali by si zvyknúť na Auparky. Čím skôr, tým lepšie. Mne sa zdá, že prvána-Auparku-odchovaná generácia sa už u nás formuje, netreba tomu viacpomáhať.
A najväčšia škoda je to, že dokonca ani väčšina tých ľudí, ktorí kričia proti výrubu, si vôbec neuvedomujú, akou hodnotou sú naše parky a hlavne kusy lesa pri, alebo priamo v Bratislave. My tu máme niečo, čo si v jednom bude URČITE začneme ctiť. Otázka je, či už len v spomienkách, alebo to stihneme, kým to všetko zmizne.
Príroda v okolí Bratislavy je jednoducho ZACHOVALÁ. Veľmi. Napriek Slovnaftu, napriek výstavbe, napriek diaľniciam a mostom, chuť žiť je silná.
Na hornom toku riečky Vydrica, niekde medzi Račou a Mariankou, žije okrem celkom zachovalých prípotočných jelšín a postarších bučín a jedľobučín tajomná vydra. Nepovedali by ste však?
Pri Kačíne zvynú hniezdiť vzácne bociany čierne.
Ohryzy od bobrov môžte nájsť všelikde kde je voda, príkladným vzorom sú napríklad Soví lužný les alebo Prírodná rezervácia Starý háj, ktorá je obklopená z jednej strany Slovnaftom, z druhej dákou vykládkou kameňa a z tretej diaľnicou. Bobrom sa tu ale výborne darí. A bude sa im dlho, je to tu totiž chránené titulom prírodnej rezervácie. Tu bude ťažko stavať kým si ju ľudia, ktorí ju vyhlásili, budú strážiť.
Ale čo ostatné bobrie hrady?
Ornitológovia z celého Slovenska chodia na Dunaj, aj do blízkeho okolia Bratislavy pozorovať orliaka morského, najväčšieho orla, aj vtáka na Slovensku.
Párik tesárov /ďatle čierne/ má hniezdo v suchom strome rovno medzi Starým a Apollo mostom.
Z hniezda budú mladé tesáriky mať výhľad priamo na formujúcu sa novú bratislavskú hyperluxusnú štvrť EUROVEA. Kúsok parádneho lesa, v ktorom hniezdia a spolu s nimi kopec ďaľších vtákov, tiež čochvíľa padne. Čo to bude tentoraz? Zimný štadión? Ďaľšie nákupné centrum? LIDL?
Ešte bližšie k Slovnaftu je unikátna rezervácia Kopáčsky ostrov, kde rastú nádherné lužné lesy a na lúkach žijú vzácne rastlinky orchideje.
Takto by sme mohli pokračovať, vzácne raky riavové, pestrá flóra na Devínskej kobyle a ja neviem čo všetko ešte.
Ale my rúbeme čo príde pod ruku, podvodom, intrigami sa nenažranci hrabú za vidinou plných vačkov, každý predsa chce zabezpečiť svoju rodinu, a naše parky a lesy miznú. Primátor aktívne pomáha miznutiu zelene z mesta, napriek tomu, že si všetci pamätajú jeho slizké zelené slogany na volebných reklamách v električkách a trolejbusoch.
Ak by sme dokázali včas si uvedomiť tú nesmiernu hodnotu, ktorú svätostánky prírody predstavujú, aj parky v meste kde nám rastú staré stromy, aj kúsky zachovalých lesíkov, dokázali by sme nájsť spôsob, ako im vyčleniť priestor v našom uponáhľanom svete a nechali by sme ich žiť. Nepotrebujú veľa, vlastne nič. Pokoj.
Nebude nám bez nich dobre v sterilnom svete.
Ale prosím, neverte, že sa nedá nič robiť, ak by napríklad bola vyhlásená Prírodná rezervácia Pramene Vydrice, bude to určite krok dopredu.
Ak podpíšete petíciu "STROMY O KTORÉ SA NEMUSÍME BÁŤ" pridáte sa k desaťtisícom a spolu zmeníme zákon.
A... myslime nabudúce keď pôjdeme voliť.
