Malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou každej dobre fungujúcej ekonomiky. Výrazným spôsobom sa podieľajú na tvorbe HDP, na vytváraní pracovných miest a sú tiež významným nositeľom inovácií. Tieto podniky sa na rozdiel od veľkých globálnych spoločností viažu na svoju krajinu a región a nerozmýšľajú o prípadnom odchode do lacnejších krajín pri poklese aktuálnej ziskovosti podniku. Každá rozumná vláda sa preto snaží urobiť všetko pre to, aby vytvorila čo najideálnejšie prostredie pre ich fungovanie a rozvoj.
Slovensko však podľa tohto kritéria medzi rozumné krajiny rozhodne nepatrí. Kroky vlády Roberta Fica v posledných rokoch spôsobujú, že sa postavenie malých a stredných podnikov výrazne komplikuje. Vláda svojimi opatreniami zvýšila daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov, ale aj administratívnu náročnosť podnikania na Slovensku. Štát nakladá na plecia vlastných živnostníkov a majiteľov malých podnikov čoraz väčšie bremeno, keďže rastie potreba financovať čoraz štedrejšie sociálne programy vlády. O enormnom daňovom a odvodovom zaťažení práce na Slovensku pritom hovorí aj nedávna spoločná štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, a jedným dychom navrhuje zníženie tohto zaťaženia.
Rastúce bremeno malé a stredné podniky prestávajú byť schopné znášať. V posledných rokoch neustále stúpa počet živnostníkov, ktorí boli nútení ukončiť svoju živnosť. V lete roku 2014 bolo na Slovensku menej ako 220-tisíc živnostníkov, pričom za posledné dva roky ich ubudlo asi 22-tisíc. Počet živností padol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. O nič lepšie sa nedarilo ani malým a stredným podnikom, ktorých počet sa v roku 2013 po prvýkrát v histórii Slovenska znížil.
Ako by toto všetko nestačilo, udalosti posledných týždňov jasne dokazujú, že vláda Roberta Fica zlyháva v ochrane malých a stredných podnikov (a nielen) v oblasti stavebníctva. Kauza „reštrukturalizácie“ Váhostavu, megaspoločnosti, ktorú vlastní Juraj Široký jasne ukazuje, že krajina Roberta Fica nie je krajinou pre malých. Hrozba bankrotov a exekúcií sa presunula na malých veriteľov-subdodávateľov, zatiaľ čo Váhostav Juraja Širokého sa naďalej môže uchádzať o štedré štátne zákazky. K tejto situácii viedla nečinnosť vládnej strany, ktorá nielenže s vlastným riešením situácie veriteľov neprišla, ale odmietla všetky opozičné návrhy, ktoré mohli živnostníkov ochrániť pred existenčnými problémami. Teraz to už zrejme žiadna mimoriadna schôdza parlamentu nezmení. Smutné pritom je, že riešenie ohľadne Váhostavu a problémov jeho drobných subdodávateľov bolo, chýbal však aktívny a včasný zásah vlády v prospech malých veriteľov.
Čo robiť, aby malé a stredné podniky mali na Slovensku jasnejšiu a lepšiu budúcnosť? Na začiatok by azda postačilo niekoľko základných opatrení. Predovšetkým treba znížiť daňové a odvodové zaťaženie malých a stredných podnikov. Odstrániť kontraproduktívne nástroje, akými sú daňové licencie alebo predĺžené odpisy. Je treba znížiť administratívnu náročnosť podnikania a odbúrať povinnosti, ktorých prínos je otázny a znamenajú iba administratívnu a finančnú záťaž pre malých podnikateľov (napr. zdravotná služba). Je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu malých a stredných podnikov, ktoré sú v pozícii subdodávateľov veľkých podnikov v prípade veľkých verejných investícií. Bolo by vhodné ešte posilniť možnosti štátu pri financovaní malých podnikov – osobitne v prípade technologických startupov. Neblokovať možnosť vzniku nových podnikateľských subjektov istou pasivitou štátnych úradov. Nesmieme špekulovať ako krátiť podporné zdroje, najmä, keď sú z fondov EÚ a sú dávno pripravené ako v prípade mladých farmárov.
Tieto opatrenia zrejme nevyriešia všetky problémy malých a stredných podnikov na Slovensku. Ide však o dôležité prvé kroky na ceste k zdravej ekonomike, ktorej motorom budú práve dynamické malé a stredné podniky.
