Nechcelo sa mi veriť, keď v relácii odborníčka z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) pripustila, že táto skládka v krátkom časovom horizonte môže reálne kontaminovať zdroje pitnej vody na Žitnom ostrov - tie zdroje pitnej vody, ktoré patria v Európe medzi najrozsiahlejšie. Keď som sa zavŕtal do problematiky podrobnejšie, zostal som ako obarený. Zistil som, že skutočne ide o reálnu a vážnu hrozbu pre chránenú oblasť Žitného ostrova. Navyše, ide o hrozbu, ktorá je aktuálna už dlhodobo. Na problém viackrát upozorňoval aj p. Juraj Štubniak a je mi ľúto, že len v posledných mesiacoch, sa zdá, že ľady sa pohýňajú.
Príbeh v skratke znie: skládka pri bratislavskej mestskej časti Vrakuňa vznikla ešte koncom 60. rokov minulého storočia. Zo vtedajších Chemických závodov Juraja Dimitrova, umiestnili približne 90-tisíc kubických metrov toxického odpadu v kovových sudoch priamo na dno vyschnutého mŕtveho ramena Dunaja, a to bez toho, aby bol tento odpad hocijakým spôsobom izolovaný od okolia. Následne to zasypali z výstavby vodného diela v Gabčíkove (VDG). Všetko sa pekne zakrylo a bolo po probléme v duchu myšlienky: čo oko nevidí, to srdce nebolí. Medzitým sa dobudovalo VDG, čo spôsobilo, že za uzáverom spodné vody stúpli a dosiahli úroveň zakopaných sudov. Tie zub času, samozrejme, nešetrí. Vyzerá to tak, že postupne podliehajú korózii a ich obsah znečisťuje spodné vody…
V roku 2002 na príkaz starostu Vrakune bol vydaný zákaz používať vodu z miestnych studní: občania ju nielenže nesmeli piť, ale ňou ani zalievať záhrady! Tento zákaz je platný doteraz.
Pri odhadovanej rýchlosti šírenia toxickej vlny spodnými vodami tri až päť kilometrov za rok možno predpokladať, že najneskôr za desať rokov, a možno aj oveľa skôr, dosiahne kontaminácia rezervoár vody pod Žitným ostrovom a neodvratne zničí zásoby pitnej vody!
Je preto nutné, aby ministerstvo životného prostredia a vláda okamžite konali! Predpokladaný objem finančných prostriedkov na sanáciu môže dosiahnuť desiatky, podľa istých zdrojov dokonca stovky miliónov eur, pričom treba mať na pamäti, že táto suma každým dňom narastá. Minister životného prostredia dobre pozná zoznam najzávažnejších envirozáťaží tejto krajiny, a tak právom, predovšetkým s ohľadom na obrovský rozsah dopadu, ktorá by nezasiahla len priamo oblasť Žitného ostrova, ale aj ďalšie oblasti Slovenska zásobované pitnou vodou práve z tunajších studní, môžeme dúfať, že problém „Dimitrovka” bude mať tú najvyššiu možnú prioritu.
V jednom však nemám predsa len celkom jasno: netuším, že nakoľko bude stačiť na vyrešenie tohto problému vyčlenených 17 miliónov z rezortu eur na staré ilegálne skládky?! Zostáva tak len dúfať, že ministerstvo to s takouto sumou nemyslí celkom vážne a konečná čiastka na sanáciu bude minimálne o desatinnú čiarku vyššia…. Od toho tu máme eurofondy.
Kvôli závažnosti situácie som sa vo štvrtok v pléne NR SR na tradičnej Hodine otázok pána ministra opýtal, aký je aktuálny stav v súvislosti s „Dimitrovkou” a toxickým odpadom, ktorý predstavuje megahrozbu. Posúdenie jeho odpovede už nechám na vás, nájdete ju v prílohe tohto blogu. Poviem azda len toľko, že reakcia šéfa envirorezortu bola dosť všeobecná, miestami odvádzajúca od problému. Dobrou správou však je, že prebieha monitoring a v priebehu júla 2015 by mala byť hotová záverečná správa s konkretným riešením.
Pán minister, sľubujeme, že aj v júli tu budeme a znova sa opýtame na túto neodkladnú úlohu - a budeme sa pýtať a konať dovtedy, kým neuvidíme uspokojivý zoznam konkrétnych opatrení, ktoré sa vykonali a prioritne vykonajú, aby sa zábránilo hroziacej ekologickej katastrofe na Žitnom ostrove.
