- zvyčajne vo voľnom čase, smerujúce k odpočinku, poznávaniu, utuženiu zdravia, rozptýlením a zábavou, kultúrnym a športovým vyžitím, získaním komplexného zážitku.
Jednoducho povedané, cestovný ruch je závislí na bezmála 8 miliardovej populácii a jej potrebách po skončení pandémie koronavírusu.
Všetky štáty sa zaoberajú problémom totálneho kolapsu cestovného ruchu a výnimkou nie je ani Slovensko. Nájsť to správne záchranné riešenie bude však veľký problém.
Na Slovensku uzrel svetlo sveta záchranný balík opatrení pre segment cestovného ruchu a jeho hlavných aktérov, ktorý vyvolal rôzne reakcie, rozprúdil diskusiu o viac či menej účinných opatreniach pre záchranu jednotlivých aktérov zapojených do systému cestovného ruchu. Diskusia však minula základnú otázku - čo zachráni cestovný ruch ?
Nespochybňujem súčasnú potrebu pomoci subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu na záchranu, otázkou však je, či sa jedná o skutočnú pomoc alebo iba predlženie agónie a oddialenie predpokladaných negatívnych dôsledkov, ktorý na cestovnom ruchu zanechá pandémia.
Pri hľadaní východísk sa stále vynára základná otázka „ čo zachráni cestovný ruch ?“ v situácii, kedy nevieme a s určitosťou ešte dlho nebudeme vedieť ako sa zachová už spomínaná 8 miliardová populácia.
Čo sa však vie definovať sú dva navzájom odlišné výsledky:
masívna finančná pomoc štátu udrží aktérov cestovného ruchu pri živote ale v konečnom dôsledku nebudú mať komu svoje služby poskytovať, ak značná časť populácie zmení svoje návyky a potreby a výrazne obmedzí svoje cestovanie
slabá finančná výpomoc štátu položí na lopatky a dovedie mnohých aktérov v cestovnom ruchu k zániku a v konečnom dôsledku ak si populácia udrží svoje predkoronové cestovateľské návyky a potreby nebude im mať kto poskytovať služby.
Pri oboch výsledkoch napriek odlišnostiam, by sa mala začať intenzívne riešiť otázka celkového reštartu cestovného ruchu do budúcnosti ak sa minú záchranné finančné balíčky, inak súčasná podstata problému chýbajúci zákazníci cestovných kancelárii, hotelov, reštaurácii atď. ostane. Podstatná príčina však bude iná ako obmedzovanie a zatváranie prevádzok v dôsledku pandémie ale strata záujmu populácie o doterajší konzumný spôsob života, prehodnotenie svojich skutočných potrieb.
Nezabúdajme, že koronakríza má negatívny finančný dopad nielen na prevádzky pôsobiace v cestovnom ruchu ale aj na samotných spotrebiteľov v cestovnom ruchu s ktorých značná časť nebude mať dlhší čas dostatok prostriedkov na cestovanie a súčasný stav prázdnych niektorých turistických destinácii sa na niekoľko rokov môže stať realitou.
