Zababušená do veľkého pleteného šálu som kráčala späť z obedu, keď som ako posledné záchranné koleso uvidela svoju obľúbenú kaviareň. Očami malého dievčatka som sa pozerala na barmana:
"Jedno veľké kapučíno prosím. Také dobré, čo mi trošku zlepší náladu."
Barman pripravoval kávu upokojujúcimi, rutinnými pohybmi. Iba cez plece na mňa žmurkol a opýtal sa:
" Dáme aj orieškový sirup?"
" Dajte čokoľvek, čo chutí dobre." - som sa spoliehala na jeho profesionalitu.
Príjemná vôňa kávy a priateľský úsmev barmana ma upokojovali, vďačne som hľadala mince v peňaženke.
Medzičasom moje vytuningované kapučíno pristálo predo mnou a pán na druhej strane pultu sa na mňa pozeral so šibalským úsmevom:
" A viete čo ešte garantovane vylepší náladu? Tentokrát to bolo na náš účet. Príďte aj nabudúce!"
"Wow!" som si povedala. Dojatá som vystúpila z kaviarne. Bola som nadšená z nečakaného gesta galantnosti a namiesto predchádzajúcich pochmúrnych myšlienok som mala len jednu: povedať svetu, že ľudskosť existuje, že má podobu živého človeka a že kráča vedľa Vás, len mu treba dať šancu, aby sa prejavil.
V kancelárii som sa oprela o kreslo, v rukách s príjemne hrejúcim papierovým pohárikom. Nemala som sa kam ponáhľať, stretnutie bolo zrušené, auto mi odpočívalo v servise a ja som si mohla vychutnať lahodnú penu z kávy.
Doma som manžela pozdravila pokojným úsmevom. Namiesto rannej témy stavby domu som mu radšej pri večeri povedala príhodu o galantnom barmanovi a o káve, ktorá garantovane zlepší náladu.
Verím, že je úsmev nákazlivý a preto prosím, usmejte sa zo srdca na prvého človeka, koho teraz uvidíte.
Darujte mu tým príjemnú chvíľku a keď máte šancu, pomôžte mu s niečím, s čím by ste ani nemuseli.
Možno sa prekvapíte, ako málo stačí, aby ste potešili kolegu, manželku, strážnika alebo mamičku na prechode.
A ja Vám len prajem, aby sa Vám - a aj "môjmu" barmanovi - ten darovaný dobrý pocit dvakrát vrátil!