Dňa 16. januára 2022, na výročie sebaupálenia Jana Palacha, opublikovala Mariana Čengel-Solčanská komentár v Denníku SME zrejme ako pripomienku tejto smutnej udalosti z čs. histórie. Píšem "zrejme" , pretože Palachovi je okrem perexu venovaná iba posledná veta komentára a aj tá pôsobí tak, že je tam iba voľne pridaná.
Celý dotyčný komentár vyznieva štylisticky dosť nesúrodo, pani Solčanská tam viacmenej nespojite preskakuje z ministerky Milanovej na Boha, z Boha na Borisa Kollára odtiaľ na upáleného Giordana Bruna a zakončí púhym jednovetným konštatovaním, že Jan Palach sa upálil. Veľa iných konkrétností sa z toho textu dozvedieť nedá, azda s výnimkou niekoľkých citátov, ktoré vraj pochádzajú z Dialógov Giordana Bruna. Niektoré tieto citáty však nesedia, napr. "Scientia potestas est" nepochádza od Bruna, lež je takpovediac firemnou značkou anglického filozofa Francisa Bacona. Potom je tu táto citácia (o ktorej úprimne pochybujem, že pochádza z Brunových Dialógov)
" Zázrak je jav, ktorý sa vymyká prírodným zákonom, ale tie zákony predsa ustanovil boh, prečo by ich sám popieral?"
Dovolím si tu pridať inú citáciu z môjho historického románu Klietka hanby vydaného v Knižnom centre v Žiline r. 2006. V širšom kontexte debaty o vzťahu zázrakov a prírodných zákonov som tam napísal toto:
" Zákon, - zamrmlal si Hartmann pod fúzy a svoju myšlienku vzápätí rozvinul: - "Protipólom zázraku je zákon. Podobne ako nenormálnosť nemôže existovať bez normálnosti, zázrak nejestvuje bez zákona, pretože z definície označuje situáciu, v ktorej je zákon porušovaný... Opát Hartmann si uvedomil, že prírodovedec nepotrebuje veriť na zázraky, aby sa presvedčil o existencii Boha. Nechápal dokonca, prečo by mal Boh sám porušovať platnosť dokonalých zákonov, ktoré sám vytvoril. Nedáva o sebe ĺuďom dostatočne znať, keď im zákony stvorenia vôbec umožňuje pochopiť?"
Považujem za vcelku pozoruhodné, že tá moja formulácia z roku 2006 vyjadruje v podstate tú istú myšlienku, ako formulácia, ktorú pani Čengel-Solčanská pripisuje Giordanovi Brunovi. Keďže ja som túto myšlienku vo svojom románe napísal autenticky, tj. bez toho, aby som ju odniekiaľ prevzal, napadajú ma tri možnosti:
1) Pani Čengel-Solčanská na to prišla sama tak ako ja, analyzujúc genézu prírodných zákonov, a azda zo skromnosti to trochu nešťastne pripísala Giordanovi Brunovi (nešťastne preto, lebo ide o anachronizmus, nakoľko pojem prírodného zákona dostale svoje prvé kontúry až v dielach Galilea a Newtona desiatky rokov po Brunovej smrti)
2) Pani Čengel-Solčanská prevzala myšlienku z môjho románu, ale pripísala ju Giordanovi Brunovi.
3) Bez toho, aby som o tom vedel, skutočne niekto predo mnou opublikoval túto myšlienku, pani Čengel-Solčanská si to prečítala a z neznámeho dôvodu ju pripísala Giordanovi Brunovi.
Naozaj by ma zaujímalo, ktorá z týchto troch možností sedí. Ozvete sa v diskusii, pani Čengel-Solčanská? Alebo na môj e-mail? Posielam vám informáciu o publikovaní môjho blogu na e-mail redakcie SME.
