Ja nebudem hodnotiť súčasnú slovenskú vládu odborníkov, lebo o dopadoch jej činnosti neviem nič viac než to, čo napíše SME a to mi nestačí k tomu, aby som si vytvoril o veci vlastný úsudok. Vyjadrím však vo všeobecnosti nesúhlas s názormi, ktoré sa nezriedka vyskytujú v internetových diskusiách, a ktoré sú založené na viere, že štát majú riadiť odborníci. Iste, navonok to vyzerá pekne, Slovensko chce prosperitu a tak ho necháme riadiť ľuďmi, ktorú tú prosperitu (vraj) vedia zabezpečiť. Problém je v tom, že ekonomická prosperita meraná číslami nemusí byť presne to, po čom prahnú všetci ľudia v spoločnosti, sú medzi nami zaiste takí, ktorí ju nechcú za každú cenu, ktorí napr. chcú chrániť životné prostredie i keby mali žiť materiálne skromnejšie, iní si zasa myslia, že rovnosť príležitosti pre všetkých je dôležitejšia, ako celkové bohatstvo národa atď atď. Skrátka, demokratická spoločnosť si musí najprv ujasniť, ČO presne chce, a až potom môže požiadať odborníkov, aby nám povedali, AKO toho dosiahnuť. Odborníci nemôžu rozhodnúť, ČO ľud chce, akým smerom sa má vývoj v spoločnosti uberať atď, sú tu hlavne na to, aby povedali, AKO realizovať ciele, ktoré si ľud prostredníctvom svojich volených zástupcov vytýči.
Povedzme teda, že si ľud zvolil svojich zástupcov a povedzme, že tým zvoleným zástupcom záleží na tom, aby ašpirácie svojich voličov naplnili. V tom prípade tí zástupcovia poveria odborníkov, aby sa chopili toho či onoho konkrétneho problému, ale ani to neznamená, žeby politici týmto odborníkom podpísali bianco šek, a nechali ich bez kontroly robiť, čo sa im zachce. V skutočnosti volený zástupca ľudu je tu na to, aby kedykoľvek činnosť odborníkov korigoval a v extrémnych situáciách im dokonca odňal poverenie konať. Nie je v tom rozpor? Môže politik bez odborného vzdelania zmysluplne korigovať činnosť odborníka? Nuž zrejme niet inej cesty. Totiž aj tí odborníci si môžu protirečiť, napr. tí, ktorí majú na zodpovednosti zachovanie biodiverzity, budú presadzovať riešenia, ktoré budú neakceptovateľné pre ekonómov, a nakoniec musí rozhodnúť zvolená politická reprezentácia, či uprednostní alebo neuprednostní zachovanie migračného koridoru nejakej zriedkavej žaby pred vybudovaním diaľnice do ekonomicky nerozvinutého regiónu.
Až doteraz sme vychádzali z toho, že zmienení odborníci sú naozaj odborníkmi a vedia, AKO riešiť a vyriešiť problémy, ktoré im predložia politici. Skutočnosť však môže byť menej ružová. Odborníci musia vzdelanie niekde získať a niekde ho rozvinúť v praxi, aby sa mohli zmysluplne zhostiť náročných úloh, ktoré pred nimi kladie spoločnosť. A čo ak takých odborníkov k dispozícii niet? Napr. v kontexte Slovenska veľa kvalitných ľudí emigrovalo, ďalším bránia ich politické názory, aby prijali poverenie od politikov, ktorých akurát oni sami nevolili, ďalší sa boja prijať podobné poverenie, aby ich nezhovädili médiá, že si zadávajú s politikmi, ktorých zvolila "luza" a pod. Ale aj ak by neboli prítomné všetky tieto špecificky slovenské obmedzenia, i tak mi nedá nepoznamenať, že skutočných odborníkov je všade na svete podstatne menej než formálnych nositeľov diplomov a ak aj sú, nie je jasné, či je pre nich výhodné zasvätiť sa službe pre štát. Ja viem, že je to pesimistické konštatovanie, ale nemôžem si pomôcť... Keď som si napr. prečítal posledný Havranov komentár, akože Slovensko sa mení k lepšiemu, lebo je v ňom čoraz viac progresívnych elít, tak som sa len smutne pousmial nad naivným Havranovým presvedčením, že príslušnosť k elite sa získava tými "správnymi" politickými názormi. V skutočnosti ani progresívci nemajú vo svojich radoch kvalitných odborníkov v skutočnom zmysle tohoto slova, každopádne ich nemajú v odboroch, o ktorých mám prehľad, a v tých iných ich nemajú asi taktiež, ak SME nenašlo nikoho lepšieho na medializovanie ako Leksu či Buzalku...
Ďalší problém, ktorý musí politik vziať do úvahy, spočíva v dôvere v jednotlivé odbory. Panuje všeobecné presvedčenie, podporované médiami ale aj pospolitou verejnosťou, že vďaka deľbe práce sa vykryštalizovali jednotlivé odbory ľudskej činnosti, v rámci ktorých sa síce utvára hierarchia dobrých, lepších a najlepších odborníkov, ale ktoré sú si navzájom intelektuálne rovné. Inými slovami, špičkový kulturológ, fyzik či ekológ sú považovaní za seberovných a veruže sa aj hrdia rovnako vysokými titulmi, rovnakými platmi a ako rovní s rovnými zasadajú a rozhodujú vo vedeckých radách univerzít. Podľa môjho osobného názoru nie sú však všetky odbory rovnako hodnotné. Napr. lekári, prírodovedci či technici nesú svoju kožu na trh. Keď napr. lekár sfušuje svoje remeslo, pacient zomrie, chemikovi zasa vybuchne laboratórium a technikovi raketa. Práve toto nosenie kože na trh cepuje odborníkov v týchto odboroch a robí z nich skutočných expertov. Ako politik by som preto predstaviteľom takýchto odborov skôr veril ako neveril a viacmenej bez obáv by som ich poveril realizovaním konkrétnych zadaní, ktoré vyžaduje spoločnosť. Naopak, predstaviteľom odborov, kde sa koža na trh nenesie, by som neveril a nezveril by som im nič. V takýchto odborov bez spätnej väzby sa totiž hierarchia stanovuje výlučne medziľudskými vzťahmi, víťazi zápasu o vplyv v odborovej komunite sa potom dopracujú nejakého konsenzu, ktorý predstavia verejnosti ako "vedecké poznanie". Najhoršie na tom je, že médiá i laická verejnosť dobrozdaniam týchto odborov veria. Zrejme si predstavujú, že ak stovky či tisíce ľudí sa niečím desiatky rokov zaoberajú, tak to niečo má nejakú hĺbku či zmysel. Môj skromný názor je však opačný, človek je veľmi omylný tvor a pri absencii spätnej väzby sa jeho závery veľmi rýchlo vzďaľujú od reality.
Záverom konštatujem, že rola politikov v riadení spoločnosti je viac ako kedykoľvek predtým nezastupiteľná. I keď odborníci sú nevyhnutní na to, aby sa v tej ktorej situácii zhostili realizácie konkrétneho technického problému, politici nielenže musia rozhodnúť, ČO treba urobiť, nielenže musia vykonávať arbitráž medzi protichodnými závermi odborníkov z rôznych odborov, ale dnes navyše musia brániť spoločnosť pred dobrozdaniami pseudoodborníkov z pseudoodborov, ktorí svoje ideologicky motivované pseudozávery prezentujú ako vedecké fakty.
