Cézar Mori, prefekt Palerma a celej Sicílie v rokoch 1925-1929, sa stal všeobecne známou figúrou talianskej histórie kvôli svojmu úspešnému, i keď mimoriadne surovému, ťaženiu proti sicílskej mafii. Svoju stratégiu založil na používaní metód samotnej mafie, tj. mučením podozrivých osôb, či ich vydieraním hrozbou spôsobenia ujmy ich blízkym osobám, špeciálne ich deťom. Podľa (sfilmovanej) legendy napr. dohnal viacero uväznených mafiánov k neúspešným pokusom o samovraždu tlčením hlavy o múr väzenskej cely. Čo však nedokázali sicílski mafiáni, dokázal podľa belgických lekárov Slovák Jozef Chovanec, ktorý si údajne privodil smrť presne takýmto tlčením hlavy. Ja samozrejme nie som lekár, ale z prezretia videa zákroku belgickej polície proti nášmu krajanovi som nadobudol dojem, že tých možných príčin jeho smrti mohlo byť viacero. Hoci lekári vo všeobecnosti často zdôrazňujú, že ich veda nie je taká exaktná ako matematika, tí belgickí odviedli kus matematicky precíznej roboty a došli k záveru, že za Chovancovu smrť môžu jedine a výlučne jeho vlastné zranenia hlavy, ale určite nie násilie, ktorého sa voči nemu dopustili belgickí policajti.
Nuž veriť lekárom alebo iným odborníkom je vo všeobecnosti žiadúce, ak sú tí odborníci naozaj odborníkmi a tiež ak sú nestranní. Tú nestrannosť by mohol posúdiť sudca, ktorý by eventuálne mohol dať priestor i kontrexpertíze napr. slovenských lekárov, ak by ho o to požiadali Chovancovi advokáti. Aby sa však dostal prípad pred sudcu, musel by iný nestranný odborník, konkrétne belgický prokurátor, niekoho obviniť, keď už nie priamo za smrť, tak aspoň za neodôvodnené násilie s možnými následkami ťažkej zdravotnej ujmy. Ak prokurátor nikoho neobvinil, mohlo to byť i preto, že nemusel byť celkom nestranný...
Nakoniec vyšetrovanie Chovancovho prípadu nedávno skončilo presne tak, ako som to predpovedal na svojom predchádzajúcom blogu, tj. odložením ad acta. Slováci sú národ holubičí, a určite za Jozefa Chovanca do ulíc nevyjdú. Jedni si možno povedia, že to nie je ich záležitosť, iní zasa, že ktovie, ako to bolo naozaj, a možno dokonca niektorí odbornosti či nestrannosti belgického prokurátora uveria. Možno nanajvýš poslanci, premiér a či prezidentka budú oficiálne protestovať proti rozhodnutiu belgických justičných orgánov, ale toto efekt mať nebude. Belgickí politici im jednoducho oznámia, že v ich demokratickej krajine sa dbá nielen na ľudské práva, ale tiež na nezávislosť justície. Znova prebehne trochu času a nakoniec sa nestane nič. Kiež by som sa mýlil, ale myslím si, že Brusel nevyšle do Bruselu svojich pozorovateľov, aby sa pozreli veci na zúbok, veď, úprimne povedané, vôbec podozrievať nejakú starú demokraciu, že nedodržuje ľudské práva, vyznieva akosi ... no... nemiestne. A či nie?
