Kedysi dávno súdruh Antonín Novotný, bývalý generálny tajomník KSČ, v prejave pri príležitosti založenia Výskumného ústavu marxizmu-leninizmu pobavil verejnosť touto formuláciou:
"Zakladáme tento ústav, aby vysvetľoval politiku strany..."
Samozrejme, súdny človek by skôr očakával, že to súdruh Novotný a jeho strana by mali uvádzať do života dobrozdania teoretikov marxizmu-leninizmu, keď im natoľko veria, že im zriadili na ich hĺbanie celý inštitút. Z odstupom rokov si však nie som istý, či súdruh Novotný neurobil dobre, že rady veľkých expertov na marxizmus radšej nepočúval. Na rozdiel od filozofov, ako vyučený zámočník mal isté skúsenosti so spätnou väzbou, vedel napr., že ak zámok zle vybrúsi, tak sa nezavrie, a vďaka tomu taktiež vedel, že politické rozhodnutia musia brať zreteľ aj na praktické a nielen ideologické aspekty.
Aby sme súdruhovi Novotnému nekrivdili, aj mnohí jeho predchodcovia vo vedúcich štátnych funkciách mnohých krajín, a zďaleka nielen tých komunistických, sa posluhovali ideologickým krytím zo strany spoločenskovedných "odborníkov". V podstate to vyzeralo tak, že ak niektorý potentát prišiel k moci, vybral si z ponuky na teoreticko-ideologickom trhu tézy, ktoré vyhovovali jeho politike, a označil ich za vedecké, a zároveň potlačil ako nevedecké tie tézy (a občas aj ich autorov), ktoré mu nevyhovovali. Ak sa usalašil pri moci trvalo, neskôr to naniesol tak, že on iba aplikoval výsledky spoločenskovedného výskumu v praxi...
V dnešnej dobe však hrozí, že politici prestanú robiť zo spoločenských vied svoje slúžky a začnú sa naozaj riadiť ich dobrozdaniami. Na prvý pohľad to vyzerá ako posun dopredu, prečo potom používam sloveso "hrozí"? Pretože veriť spoločenským vedcov nie je podľa môjho názoru múdry počin, a to nielen preto, že ich závery sú zhusta výsledkom dumania bez spätnej väzby schopnej ich overiť v spoločenskej praxi. Ďalší dôležitý dôvod, prečo im neveriť, spočíva v ich tendencii podriaďovať pravdu ideológii. Napr. v dnešnej dobe spoločenskí vedci prezentujú myšlienky absolútnej rovnosti, empatie či altruizmu nie ako voľbu, ktorou sa CHCE riadiť spoločnosť, ale ako imperatív vyplývajúci z ich "vedeckého" výskumu, ktorým sa údajne spoločnosť riadiť MUSÍ. Inými slovami, snažia sa prezentovať takú "pravdu" o spoločnosti, aby vyhovovala ideológii rovnosti a altruizmu.
Tento blog by bol pridlhý na to, aby som ilustroval na viacerých príkladoch ideologické deformácie spoločenských vedcov. Zmienim tu iba jediný príklad, veľmi aktuálny, ktorých spočíva v etických otázkach spojených s používaním autonómnych vozidiel. Povedzme napr., že moje autonómne auto rešpektuje pravidlá cestnej premávky, blíži sa na zelenú do križovatky a už nestihne zabrzdiť, keď mu na červenú vstúpi do vozovky chodec. Ako má byť auto správne naprogramované? Má toho nepozorného chodca zraziť, alebo sa mu má vyhnúť i za cenu toho, že sa rozbije o múr pri ceste a zabije mňa ako svojho vlastníka a pasažiera? Niekedy, a to nielen za súdruha Novotného, by toto bolo považované za otázku politickú, spoločnosť by zvážila, ako CHCE fungovať v tejto konkrétnej veci a pravdepodobne by rozhodla, že moje auto rešpektujúce všetky pravidlá má v prvom rade chrániť mňa a malo by na to byť naprogramované. Dnes sa bohužiaľ považuje táto otázka nie za politickú ale za odbornú, a spoločnosť už nemôže rozhodnúť ako CHCE, ale ako z "odborného" hľadiska MUSÍ... Kto sú tí "odborníci", ktorí majú rozhodnúť? No predsa filozofi-etici, ktorí etiku vyštudovali. Chcete sa vy laici s nimi merať, keď tí etici o týchto otázkach dumajú celý život? Aká trúfalosť! Nuž a tak nedávno v Nemecku filozofi-etici poskytli spoločnosti dobrozdanie v zmysle, že vaše auto nemá chrániť v prvom rade vás. To by bol predsa prejav egoizmu a narušenie "vedeckého" princípu, že všetky životy sú si rovné a žiaden nie je dôležitejší ako ten druhý. Autonómne autá používané v Nemecku budú preto naprogramované zámerne náhodne, raz nepozorného chodca zrazia a inokedy sa mu vyhnú... Vidí sa vám to ako chybné rozhodnutie? Máte smolu. Celosvetovým trendom je veriť vedcom a málokto si uvedomuje, že nie je vedec ako vedec. Prírodovedci sú fachmani vycepovaní existenciou spätnej väzby, zatiaľčo tí spoločenskí vedci nimi nie sú. Politici si to však, zdá sa, neuvedomujú a zrejme nás budú nútiť kupovať si autíčka, ktoré spokojne zabijú vás, ktorý všetko rešpektujete, len aby ochránili chodcov porušujúcich predpisy.
