Pamätníci si určite pripomenú, že názov tohoto blogu som si požičal od Ericha von Dänikena, ktorý pred 50 rokmi pobláznil svet svojimi "dôkazmi" o minulých návštevách mimozemských civilizácií na našej planéte. Ja síce nebudem písať o mimozemšťanoch, ale spomeniem si na svoje študentské časy a vypichnem paralely s časami dnešnými a ktovie, či aj nie s časami budúcimi.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia strašili klimatológovia aerosolmi (čo sú zmesi pevných mikročastíc alebo mikrokvapiek tekutiny rozptýlené v plynnom prostredí), ktorých široké využitie v poľnohospodárstve i priemysle malo spôsobiť drastické ochladenie našej planéty až o 5 stupňov za storočie (Rasool, Schneider, Science 1971). Avšak merania teploty o desaťročie neskôr ukázali, že päť najteplejších rokov za poslednú storočnicu pripadlo na roky 1980, čo spôsobilo medzi klimatológmi paniku. Čo keď sa ukáže, že nás nečaká ochladzovanie ale otepľovanie? Tvárou v tvár možnému fiasku svojich predpovedí klimatológovia zabudli na svoju poučku, že závery o klíme možno robiť až s tridsaťročným odstupom a okamžite prevrátili kabát. Zvlášť samotný Schneider sa zrazu stal horlivým vyznavačom teórie globálneho otepľovania a pridal sa k Al Gorovi, neskoršiemu americkému viceprezidentovi, ktorý si ako koňa svojej politickej kariéry osedlal všetko, čo súviselo s vplyvom človeka na životné prostredie. Ostávalo ešte vysvetliť prečo sa Zem otepľuje. Tu vstupuje na scénu "mesiáš" James Hansen, pôvodnou špecializáciou astronóm, ktorý sa vtedy zaoberal šírením tepla v atmosfére planéty Venuše. Hansen sa preorientoval z Venuše na Zem a dal novému snaženiu klimatológov tvár: Zem sa nepochybne otepľuje kvôli ľudskému vypúšťaniu skleníkových plynov do atmosféry, už to nie je iba hypotéza ale fakt, lebo ja, Hansen, som vyrobil počítačový model, ktorý to dokázal. Čo viac, Hansen podobne ako Schneider chápal, že jeho veci pomôže politická podpora a osedlal si na tento účel senátora Tima Wirtha.
Tim Wirth je veľkým hrdinom súčasných bojovníkov proti klimatickým zmenám, lebo to bol on, ktorý zorganizoval vypočutie Hansena americkým kongresom v lete r.1988. Toto vypočutie bol naozajstný začiatok súčasného planetárneho klimatického dobrodružstva a v interview r. 2007 sa Wirth pýši svojimi zásluhami na jeho zorganizovaní týmito slovami :
"Verte či neverte, ale zavolali sme najprv (s Hansenom) meteorológov, aby nám povedali, ktorý deň v roku je vo Washingtone štatisticky najteplejší a zvolili sme ho ako deň audience pred kongresmanmi. Trafili sme výborne, nielenže sa dotyčný deň ukázal byť tým najteplejším v roku 1988, ale USA vtedy taktiež sužovali dlhotrvajúce suchá. V noci pred audienciou sme vnikli do zasadacej sály a otvorili sme v nej všetky okná, takže v deň D bolo v sále tak horúco, že sa zdalo, že klimatizácia nefunguje. Navyše Jim (Hansen) bol skvelý, a počas svojho vystúpenia si utieral čelo od potu..."
V tom istom lete r. 1988 som žil v talianskom Terste, kde som robil doktorát, ale v našom inštitúte či v talianskej televízii sa o Hansenovom vystúpení v kongrese vôbec nehovorilo. V súvislosti s vedou a politikou bolo vtedy hlavnou verejnou témou oneskorené zavedenie povinného testovania na AIDS darcov krvi. Novinári vtedy zhusta vyčítali politikom, že ak by počúvali vedcov, stovky príjemcov darovanej krvi by sa nenakazili touto (vtedy smrteľnou) chorobou. O pár mesiacov neskôr však prišiel Hansen na pretras aj v talianskej televízii.
Na začiatku talianskeho klimatického prebudenia stál poľský pápež Ján Pavol II, ktorý sa kedysi začiatkom r. 1989 verejne pomodlil za dážď. Pár dní si z toho robili novinári v talianskej televízii srandu, ale potom pochopili, že dlhé mesiace informovali ľudí o tom, ako sa politici navzájom osočujú, korumpujú, či nevedia dobre po anglicky, ale neinformovali o tom, že talianski poľnohospodári už takmer polroka čelia najhoršiemu suchu za posledných tristo rokov. Vtedy sa objavili v televíznych štúdiách talianski klimatológovia, ktorí zdôraznili dôležitosť vystúpenia Hansena v americkom kongrese, vytkli talianskym politikom nezáujem o problematiku otepľovania a dodali, že britská premiérka Margaret Thatcher na rozdiel od nich sa okamžite inšpirovala americkým príkladom a verejne sa angažovala za boj proti klimatickým zmenám. Navyše už vtedy talianski klimatológovia prorokovali, koľko zla nás čaká, keď sa k tomu boju nepridáme ako celé ľudstvo, uvádzali hodnoty otepľovania v rádoch jeden stupeň za desaťročie atď.
Od čias môjho doktorandského štúdia uplynulo takmer 40 rokov. Zmenil sa odvtedy svet? Zmenil a to veľmi. Obetí hladomorov je dnes rádovo menej ako vtedy, priemerný Francúz nezomiera vo veku 67 rokov ale vo veku 79 rokov, dve tretiny onkologických pacientov sa dnes darí vyliečiť, letecká doprava je nepomerne lacnejšia, internet nám otvára svet, prenosný telefón je pomôcka k nezaplateniu atď atď. Iba to more sa príliš neponáhľa nás zaliať a priemerná teplota rastie nie o stupne ale o desatiny stupňa za desaťročie. Odhadujem, že pokiaľ sa ľudstvo nenechá obalamutiť klimatoalarmistami, o 40 rokov bude tráva ešte zelenšia ako dnes, budeme rásť a prosperovať...
