Jean-Louis Dufresne je riaditeľom Centra pre modelizáciu klímy v Inštitúte Pierra-Simona Laplacea v Paríži a tiež jedným z hlavných autorov správy Medzinárodneho panelu OSN o klimatickej zmene (IPCC). Nedávno vystúpil na konferencii o klíme v Marseille, kde som mal príležitosť položiť mu vo verejnej diskusii niekoľko otázok. Táto naša diskusia potom pokračovala korešpondenčnou formou (a možno bude pokračovať ďalej) a keďže by snáď mohla zaujímať čitateľov môjho blogu, tak ju zverejňujem.
Môj e-mail Dufresnemu
Vážený kolega,
Som "váš klimato-kritický priateľ", ktorý Vám položil viacero otázok počas Vašej prednášky v Marseille. Dovolím si Vám v tomto liste tlmočiť niektoré svoje dojmy o aktuálnom stave klimatického výskumu, dojmy, ktoré sú založené nielen na vypočutí si Vášho príspevku, ale tiež na prečítaní si viacerých odborných klimatologických článkov, správ IPCC ako i na sledovaní mediálnych vystúpení klimatológov. Nebudem Vám zakrývať, že čím viac sa zaoberám tématikou klímy, tým viac sa stávam "klimato-kritickým" a konkrétne Vaša prednáška nepotlačila moju skepsu.
V prvom rade vypočuť si z Vašich úst priznanie, že nemôžeme overovať klimatické modely experimentami, ma síce neprekvapilo, ale i tak ma naplnilo rozpakmi. Iste, súhlasím s tým, že je nemožné klimatické modely overovať, na druhej strane vieme už oddávna, že modely fyzikálnych javov, ktoré nie sú permanentne overované, korigované či kalibrované spätnou experimentálnou väzbou, nie sú pre poznanie prírody relevantné.
Iste, fyzika zaznamenala vo svojej histórii veľa veľkolepých úspechov pri poznávaní prírody, ja však treba mať na zreteli, že stále nie je v silách vedy poskytnúť kvantitatívne a SPOĽAHLIVÉ odpovede na drvivú väčšinu dôležitých otázok, ktoré nám kladie každodenná realita. Konkrétne mám zato, že kvantitatívne opanovanie evolúcie globálnej klímy je úloha, ktorá vysoko presahuje kapacitu ľudského umu.
Ja samozrejme netvrdím, že sa nemáme snažiť o porozumenie vývoja klímy, musíme však vysoko relativizovať spoľahlivosť získaných výsledkov. Úprimne povedané, som v rozpakoch z toho, že osoba ako Vy, ktorá pracuje na samom čele svetového klimatického výskumu, tie výsledky nerelativizuje tak, ako by sa azda malo. Alebo snáď naozaj veríte, vážený kolega, že možno dôverovať číslam, ktoré Vaše modely predpovedajú? Veď veľa relevantných faktorov, ktoré klímu ovplyvňujú, vôbec nevieme kvantifikovať, mám na mysli napr. mikrobiológiu permafrostu, alebo zmeny cirkulácie morských prúdov.
Jednako, vážený kolega, na niekoľkých miestach Vašej prednášky ste našli úskok, ako vyniesť kategorický súd o nepochybnej zodpovednosti človeka za aktuálne klimatické zmeny. Vskutku, urobili ste porovnanie antropického a prírodného vplyvu na klímu a do toho prírodného vplyvu ste zahrnuli iba to, čo Vám vyhovovalo (napr. sopečnú činnosť) a zamietli ste pod koberec tzv. "prirodzenej variability" všetko to, čo Vám nevyhovovalo (napr. zmeny cirkulácie morských prúdov ako aj topenie permafrostu ešte skôr, než Váš kolega pán Paris v následnej debate nezaradil to topenie do prirodzených vplyvov). Problém je v tom, že úlohu tej "prirodzenej variability" nemôžeme v žiadnom prípade zanedbať. Práve naopak, v nedávnej histórii vývoja zemskej klímy hrala táto "prirodzená variabilita" DOMINANTNÚ rolu v porovnaní s ľudskou alebo sopečnou činnosťou. Napr. na konci obdobia Younger Dryas pred 11 700 rokmi sa odohrala na Zemi náhla klimatická zmena sprevádzaná nárastom priemernej teploty o 7 stupňov v priebehu púhych päťdesiatich rokov a následnom zvýšení morskej hladiny o niekoľko desiatok metrov. Sami paleoklimatológovia pripisujú toto náhle oteplenie zmene cirkulácie morských prúdov, pričom táto zmena, podľa Vašich vlastných slov, prináleží do domény "prirodzenej variability".
Je naozaj pozoruhodné, že klimatológovia pozývaní do televízie zriedkavo (ak vôbec) poinformujú verejnosť o náhlom oteplení na konci obdobia Younger Dryas, pravdepodobne preto, že toto oteplenie sa určite nedá pripísať na vrub ľudskej činnosti. Miesto toho, aby ste Vy klimatológovia varovali verejnosť, že aj dnes nás môže prekvapiť brutálna a nepredvídateľná klimatická kataklyzma podobná tej spred 11 700 rokov, radšej radíte ľudskej civilizácii, aby doslova prevrátila naruby svoje zaužívané fungovanie a to spôsobom úplne nezmyselným, pokiaľ za súčasným relatívne malým oteplením nestojí ľudská činnosť ale skôr "prirodzená variabilita".
So srdečným pozdravom
Ctirad Klimčík
profesor matematiky,
Univerzita Aix-Marseille
Odpoveď Dufresna (hoci je pomerne dlhá, zverejňujem ju v rámci objektivity v plnom znení).
Vážený kolega,
dobre skonštruovaná a vyargumentovaná kritika je vždy vítaná, keďže nám (klimatológom) môže pomôcť pozrieť sa na našu prácu z odstupu alebo v inej perspektíve.
Pokiaľ ide o overovanie modelov experimentami, zjavne som sa v tej veci zle vyjadril, možno preto, že aj iné osoby mi už adresovali poznámky tohoto druhu. Čo som teda chcel v skutočnosti povedať? To, že v prípade klímy nedisponujeme kontrolovaným experimentovaním, ktoré môžeme podľa potreby opakovať a meniť pritom experimentálne podmienky ako sa to vo fyzike obvykle robí. To ovšem nemení nič na tom, že klimatické modely sú nami overované, korigované a kalibrované či už porovnaním ich výstupov s pozorovanou klímou alebo s teoretickým uvažovaním. Tieto modely sú taktiež hodnotené a analyzované našou vedeckou komunitou, ktorá je oveľa početnejšia než komunita developérov. Navyše výsledky nášho modelovania sú zverejňované a tým prístupné každému.
Isteže nemôžeme o klíme vedieť všetko, ale otázka, na ktorú sa zrejme pýtate je o tom, či toho vieme dostatočne veľa na to, aby sme alarmovali verejnosť. Vaša odpoveď na túto otázku je NIE, dokonca tvrdíte, že to pravdepodobne nikdy nebude možné.
Vo svojej prednáške som v prvom rade chcel vysvetliť, prečo závisí klíma od radiačnej bilancie Zeme a tiež vysvetliť, že táto bilancia závisí od koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (toto tvrdenie je opreté o platnosť fyzikálnych zákonov, ktoré už boli overené). Preto zväčšovanie koncentrácie nutne ovplyvní klímu a tvrdiť opak by bolo fyzikálne neopodstatnené. Otázka samozrejme je, nakoľko presne tá klíma bude ovplyvnená. Existuje celý vejár modelov snažiacich sa odpovedať na túto otázku, začnime od jednostĺpcového modelu Manabea z roku 1967 (za ktorý dostal r.2021 Nobelovu cenu), pokračujme aktuálnymi cirkulačnými modelmi vynechajúc teoretickejšie modely. Podľa mojich vedomostí všetky tieto modely sa však zhodujú v tom, že globálne otepľovanie za posledných sto rokov je hlavne spôsobené ľudskou činnosťou a bude sa ešte zväčšovať, keď budú rásť koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Hoci toto tvrdenie nepredstavuje absolútny dôkaz, poukázal som vo svojej prednáške na fakt, že tieto modely správne predvídali oteplenie, ktoré pozorujeme dnes.
Keď mi píšete, že sme započítali do prirodzených príčin otepľovania iba to, čo nám vyhovuje, tým už opúšťate rámec kritiky a v skutočnosti spochybňujete naše rešpektovanie vedeckej etiky, čo už je vážnejšie. Nevidím nič, na základe čoho by ste si mohli dovoliť tvrdiť podobné veci, veď prečo by nám sopečné erupcie vyhovovali, mali sme ich snáď zanedbať? Alebo prečo by sme mali zametať pod koberec prirodzenú variabilitu, čo je téma, ktorej sa venoval spolulaureát Nobelovej ceny K. Hasselmann? Toto rozlíšenie na prirodzené vplyvy a prirodzenú variabilitu predsa zodpovedá rozlíšeniu, čo považujeme za závislé na klíme a čo za nezávislé. To, či to berieme pod úvahu závisí model od modelu, avšak všetky najmodernejšie modely berú do úvahy zmenu cirkulácie morských prúdov. Pokiaľ ide o vplyv topenia permafrostu, niektoré modely ho započítavajú a iné nie. Podotýkam pritom, že sú aj ďalšie prírodné zdroje metánu, ako napr. močiare, kde koncentrácie metánu môžeme priamo merať. Výsledok však od toho nezávisí, zjavne efekt metánu na zmenu klímy je výrazne nižší než efekt CO2. Toto sú klasické výsledky. Každopádne v poslednej správe IPCC uvádzame odhad efektu permafrostu na klímu i s odhadom pravdepodobnej chyby. Fakt, že som sa o permafroste príliš na svojej prednáške nerozširoval neznamená, že jeho vplyv neberieme pod úvahu.
Pokiaľ ide o historickú zmenu klímy na konci obdobia Younger Dryas, konštatujem, že boli v histórii aj ďalšie podobné zmeny, avšak za posledných milión rokov sa všetky odohrávali v dobách ľadových a nie medziľadových (ako tá dnešná). Tento rozdiel v stabilite sa dá vysvetliť teoretickými alebo zjednodušenými modelmi. Samozrejme, stále nerozumieme všetkému a všetko nevieme vysvetliť, ale nevedieť všetko neznamená nevedieť nič. Každopádne je to aktuálne téma veľmi živého výskumu. K tomu pripočítam, že počas posledných desaťročí atmosféra ohrieva oceán a nie naopak. Bolo by preto potrebné si predstaviť prirodzenú variabilitu oceánu nízkej frekvencie, ktorá by modifikovala atmosférickú cirkuláciu spôsobom, žeby atmosféra ohrievala oceán. Pokiaľ viem, žiadne pozorovanie, teória alebo modelizácia si nevie predstaviť podobný mechanizmus. Avšak navzdory tomu, čo sa vraví tu i tam, prirodzená variabilita klímy je veľmi študovaná téma, od krátkych časových škál až po tie paleoklimatické.
Zhrniem teda, čo my klimatológovia vieme (tento zoznam nie je vyčerpávajúci)
- Vieme vypočítať efekt zmeny koncentrácie CO2 na infračervené žiarenie vyžarované Zemou na základe radiačných modelov skonštruovaných na základe platných fyzikálnych zákonov.
- Vieme, ako zmenená radiačná bilancia ovplyvní klímu.
- Vieme na základe modelov i pozorovaní, že nárast koncentrácie CO2 znižuje teplotu stratosféry a zvyšuje teplotu troposféry
- Vieme, že globálna geografická distribúcia otepľovania nasimulovaná našimi modelmi zodpovedá distribúcii pozorovanej
- že to isté platí pre vertikálnu distribúciu teploty v oceánoch
- že otepľovanie pozorované v posledných dekádach bolo predvídané klimatickými modelmi
- že simulované otepľovanie vypočítané na základe našich pokračujúcich emisií bude toho istého rádu ako zvyčajné periodické otepľovanie medzidobami ľadovými a medziľadovými, a že to otepľovanie bude mať veľký vplyv na biodiverzitu
Nakoniec my vieme, že nevieme všetko, zostáva veľa nezodpovedaných otázok, na ktorých intenzívne pracujeme. Vo svetle toho všetkého, veľká väčšina klimatológov (hoci nie všetci) si myslí, že vedomosti, ktorými v súčasnosti disponujeme, sú dostatočné na to, aby sme alarmovali svetovú verejnosť a informovali ju o rizikách, ktoré prinášajú pre našu planétu klimatické zmeny.
So srdečným pozdravom
Jean-Louis Dufresne
