Tesne pred covidovou pandémiou nás vtedajšia riaditeľka nášho Matematického ústavu pozvala na schôdzu o klimatickej kríze, na ktorej nám prečítala materiály poskytnuté tuším Ministerstvom vedy. Takto sme sa dozvedeli, koľko gramov CO2 vyšleme do atmosféry, keď vytvoríme na počítači nový súbor či nedajbože napíšeme nový email a boli sme vyzvaní, aby sme preorganizovali náš spôsob robenia vedy, aby sme menej používali počítače. Na maličký a nepriamy odpor som sa zmohol iba ja, dôvodiac, že sa jedná o malé čísla v porovnaní s mnohými inými produkovanými emisiami CO2, ale nakoniec sme sa s riaditeľkou rozišli s tým, žeby teda bolo načim pozvať k nám nejakého klimatológa, aby nám to všetko odborne vysvetlil.
Potom prišla pandémia a na CO2 nebol čas, avšak podľa francúzskeho porekadla "sľubované sa musí plniť" sme sa nakoniec dočkali. Dnes k nám teda prichádza klimatológ a to nie ledajaký, lež sám profesor Joël Guiot, autor Správy Medzivládneho panelu o stave klímy. O čom bude hovoriť nám predoslal v krátkom zhrnutí, ktoré tu uvádzam slovo po slove (tučne zdôraznené vety som nezdôraznil ja, ale pán Guiot)
"Výzvy klimatických zmien: nevyhnutosť príkladného správania sa vedeckých inštitútov:
Od Parížskej klimatickej zmluvy r. 2015, niekoľko správ nášho Medzivládneho panelu zdôraznilo dôležitosť neprekročiť rast teploty o 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnou érou. Posledná správa napr. jasne uvádza, že pravdepodobnosť ľudského spôsobenia otepľovania je blízka jednej a že ak radikálne nezmeníme spôsob fungovania našej spoločnosti, otepľovanie presiahne 3 stupne. Nezabúdajme, že matematické modely, o ktoré sa opierajú tieto závery, boli ocenené Nobelovou cenou r. 2021. Predpovede týchto modelov sú samozrejme spojené s istými neistotami ohľadne bio-chémio-fyzikálnych fenoménov vplývajúcich na zmenu klímy, ale hlavne ohľadne socio-ekonomických fenoménov, keďže hlavne od nich bude závisieť obmedzovanie emisií. Vieme, že každá jedna tona emisií je dôležitá a vieme aj to, že aby sme zastavili otepľovanie, musíme totálne eliminovať tieto emisie. Celá naša spoločnosť musí akceptovať túto nutnosť včítane vedeckých inštitútov. Musíme myslieť na triezvosť v robení výskumu, v spoločnom využívaní vybavenia laboratórií viacerými ľuďmi či v používaní lietadiel. Musíme viac vo výskume spolupracovať, s dôrazom na kvalitu a nie na kvantitu publikácií. Musíme zmeniť spôsob hodnotenia vedeckých výsledkov, aby sme privilegovali spôsob robenia vedy, ktorý nazývame pomalý...
Tie tri bodky na koniec som tam dodal ja ako komentár k tomuto zhrnutiu.
