Včera k nám na fakultu zavítal pán Eric Brun, ktorý zastával v rokoch 2016 až 2023 funkciu hlavného reprezentanta francúzskej vlády v Medzinárodnom klimatickom paneli IPCC. Bola na neho zvedavá asi stovka poslucháčov, v drvivej väčšine klimatických veriacich.
Pán Brun bol najprv predstavený vedením fakulty ako expert na snehovú pokrývku a potom sme sa dozvedeli, čo všetko vo svojom živote riadil a čomu všetkému predsedal. Nakoniec sa ujal slova on sám. Spočiatku hovoril o tom, čo už všetci vieme, tj. ako údajne ohrozujeme svojím životným štýlom budúcnosť našej planéty atď.a potom sa trochu rozhovoril o fungovaní IPCC, napr. akú majú jeho členovia obrovskú politickú moc, keďže napr. on ako predstaviteľ Francúzska nebol nikdy obmedzovaný vo svojich postojoch francúzskou vládou, ktorá mu dala jediný pokyn: "Rešpektujte závery vedy."
Ďalej pán Brun popisoval, ako sa dlhých sedem rokov pripravuje správa IPCC o klíme na základe vyjadrení tisícov expertov odvolávajúcich sa na desiatky tisíc vedeckých článkov. Potrpel si pritom na detailoch údajne ilustrujúcich absolútnu vedeckú serióznosť procesu prípravy správy, a tak sme sa napr. dozvedeli, že prvá verzia správy bola opripomienkovaná celou klimatologickou komunitou 23 tisíckrát, druhá verzia bola opripomienkovaná 51 tisíckrát vládnymi expertami jednotlivých krajín a tretia takmer finálna verzia 3 tisíckrát vládnymi politikmi 150 krajín.
Pán Brun taktiež hovoril o dlhých prediskutovaných nociach na zasadaniach IPCC, kde museli poriadni a poctiví klimatológovia zapracovávať do záverečnej správy zhnité komentáre saudskoarabských reprezentantov, ktorí nástojili na tom, aby sa vety typu "Hrozí nám zvýšenie teploty povrchu Zeme o tri stupne." nahradili vetami "Podľa klimatických modelov nám hrozí zvýšenie teploty povrchu Zeme o tri stupne." V tejto súvislosti sa pán Brun posťažoval, že hoci v striknom zmysle slova boli saudskoarabské formulácie pravdivé, v skutočnosti zasievali pochybnosti o platnosti predpovedí klimatických modelov.
Nuž a dostali sme sa k časti Brunovej prednášky venovanej oným slávnym neomylným klimatickým modelom, časti ktorá bola pre mňa najzaujímavejšia, pretože odhalila niečo zo zákulisia IPCC, o čom som vôbec netušil. Naivne som si predtým myslel, že reprezentanti IPCC prediskutujú východiská a závery pár desiatok konkurenčných modelov navrhnutých výskumnými tímami z celého sveta a na základe svojej vedeckej expertízy vyberú ako reprezentatívny ten model, ktorý podľa nich najlepšie zodpovedá realite. Lenže pán Brun ma vyviedol z omylu. V skutočnosti panel expertov IPCC berie do úvahy VŠETKY tie desiatky modelov tým, že ich predpovede spriemeruje a tento priemer prezentuje v správe IPCC ako oficiálny vedecký záver, ktorým sa majú vo svojej tvorbe klimatickej politiky riadiť všetky štáty sveta. Nedáva vám to zmysel? Máte pocit, že sa takto obetovala vedecká pravda na oltár rovnostárskeho zglajšachtovania všetkých klimatológov nezávisle od ich talentu, skúseností a schopností? Máte v zásade správny pocit, i keď situáciu by mohlo zachrániť to, že vlastne VŠETKY tie modely nehovoria o realite nič pádneho a je teda v zásade jedno, či z nich vyberieme jeden, alebo ich spriemerujeme všetky...
Samozrejme, tento systém spriemerovania má aj svoje nesporné výhody, žiadny výskumný tím sa necíti byť ukrivdený a do žiadosti o budúci grant môže s čistým svedomím napísať, že jeho výsledky započítal IPCC do svojej správy. Ktovie, možno sa raz dočkáme, že všetci účastníci olympiád či majstrovstiev sveta budú brať zlaté medaily. Veď prečo nie, poctivo trénovali všetci, tak si to azda zaslúžia... A či nie?
