reklama

A!... (Pred voľbami, za voľbami, stále to isté)

A sme tu. Voľby, kortešačky predo dvermi. Čas bájok, sľubov a ich hodnotení. Karty sú rozdané, akurát nevieme aké.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A za všetkým prachy, prachy, prachy a nie malé. Sponzori, donori, oligarchovia, developeri, strany, rodina v pozadí, pozorujú priebeh kartárskej partie, aby sa im to ani náhodou nevymklo z rúk. Čas rozdávania gulášov, párok, piva a vraj zadarmo, čo pri tých štátnych dotáciách pre strany a sponzorstve vyznieva smiešne. Čas pre populistov, sľubotechny, narcistov, nadutých sebcov, tárajov, lakomcov, manipulantov, karieristov, latentných a skrytých boľševikov, fašistov, čo im ide o moc za každú cenu. Mafie, odmeňovanie verných, veď možno naposledy a vždy z cudzieho. A niekde v pozadí naivné, slušné duše, čo by radi zmenili svet k lepšiemu a pre ľudí, pre túto planétu, zaznávaní, vzdelaní a poctiví odborníci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ulice nám rozkvitli v neskorom lete bilbordami

Hýria farbami. Modré, zelené, hnedé a aj červené, rúžovúčke s takými jamôčkami na lícach a čo ja viem ešte aké, napr. mrežované. Niektoré reklamné tabule farby nepriznávajú a tvária sa neutrálne, nezávisle, múdro. Chvíľu potrvá a aj oni postupne farbu priznajú. Bilbordy s tváričkami sťaby od jedného maliara, vlastne od jedného fotošopu, čo predlohy posunul v čase do minulosti, do rokov mladších, krajších, kde grafici skracujú nošteky, uberajú kilá, vylaďujú farby, vyrovnávajú vrásky. Žasnem nad tým, ako to celé pestrofarebné predstavenie pôsobí na spotrebiteľov, divákov. Nadšenie pre skvelú budúcnosť, hej, to zaberá. Ale len do vytriezvenia z nesplniteľných sľubov. Chýba divákove triezve posúdenie možností sľubov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My v Košiciach máme trojité voľby. Kraj, mesto, mestská časť. Mne tu chýba ešte delenie na mestské ulice a hádam ešte aj na domy a vôbec, najlepšie by bolo, ak by na kandidátke bol každý, každučký. Lebo rovnosť šancí. Mestské časti Košíc zostávajú, nik nenavrhol v NR SR ich zrušenie a ich poslanci sa znova tešia na pozície, čo znamenajú svet. A rozpočet mesta, čo by mohol byť lepšie využiteľný, krváca. Ale ktože by si podpílil stoličku pod sebou... Ako keby bola potrebná tak mohutná samospráva a ešte k tomu zostavená z laikov, diletantov. Mám pocit, že je lepšie obrátiť sa s pri riešení problémov priamo na správcu majetku, na mesto a jeho odborné inštitúcie, či štátne orgány a nie obracať sa na byrokratický medzičlánok, na poslanca, na úrad zostavený na základe bilbordových sľubov, kde rozhoduje zbor lakov, diletantov z ulice. Hovorí sa tomu zastupiteľstvo. Navyše poslanec nie je odborník na všetko, ako sa to tu všeobecne považuje a tak presúva požiadavku od občana na mesto či kraj, ak laťka problému siaha tak vysoko. A mesto či kraj rozhoduje, (ak to nehodí do koša) nie odborne, ale zborom poslancov, čo je skupina ľudí z ulice, zložená z profesií od výmyslu sveta a takýto sa majú k odbornej veci vyjadriť. A trvá to, ak sa vôbec občan odpovedi dočká. Nuž... A podávateľ námetu, občan, je potom niekde na okraji a či vôbec aj upovedomený o stave vybavovania jeho pripomienky a kedyže a slávu zlízne predkladateľ návrhu - poslanec. Ako je potom predložený zámer zdeformovaný oproti originálu od občana a kedy je predložený, je samozrejme aj vec taktiky, po našom, politiky. Aktivita je zúročená v popularite, nasledovných voľbách. Nuž tak to tu potom vyzeráme. Ale je to všade.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatiaľ čo v krajine Vladimíra Vladimíroviča zrazu niektorí vplyvní papálaši vypadávajú z okien

a zdá sa, že len z tých vyšších poschodí a postov, pretože nik ešte nevypadol z prízemia, či z pivnice. Defenestrácia na tamojší spôsob. Tam si z volieb robia dobrý deň a na území dobytých tankami si chcú zrobiť referendum. Zaujímavá forma demokracie podľa vzoru Stalin, Hitler, Putin.

Jedným zaujímavým volebným sľubom v našej krajine sú nové nájomné byty

Množstvo v desaťtisícoch za rok, či tak nejako, no paráda. Až na tú hlášku, že krajina nemá stavebný materiál a je akosi pridrahý. A tiež nemá ani stavebné kapacity, ľudí, mechanizmy, o čom sa ale už nehovorí, pretože to chce stovky a tisíce odborníkov na stavbe, v príprave stavieb, projektovaní, dozorovaní, pozemky. To, že štát, či samospráva bude kupovať od developerov, je len taká malá perlička, ale o to väčší biznis.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A vlastne asi uplatnenie tu: Areál Aničky v Košiciach

znova verejnosť neoboznámená. Kšeft sa pripravoval oveľa skôr:

To sa vykúpia pozemky, (ak), kúpi ich developer za pomoci poslancov (zastupiteľstvo) a hotové bytovky sa predajú štátu a štát bude vyberať nájomné. Alebo sa rozpredajú. Pekne vymyslené. To, že je to barbarčina tam stavať a v jedinej ucelenej rekreačnej zóne, obostavať prírodný prameň barákmi, ktorý rovno môžu ako nepitný uzavrieť, vedeniu mesta nevadí. Pekne naplánovaný kšeft. Fifty fifty. Nie, nie je to zanedbaná časť mesta, to sa len tak prezentuje, aby každý mávol rukou. Stačí len dlhodobo neudržiavané pozemky pokosiť a vyhnať diviaky, čo si zvykli na ľudskú potravu. A akosi si asi málokto spomenie na podobnú situáciu, na všimné pre poslancov pri schvaľovaní obchodnej zástavby na Námestí osloboditeľov, v nie tak vzdialenej minulosti.

Já na bráchu, brácha na mě

Aj som dával nejaké návrhy do územného plánu Košíc (ÚP) v naivnej domnienke, že ten sa v sľubovanom roku 2018 prerieši a vydá sa nový.

Inde zas istý cestný tunel dlho smrdí

a nebude tak ľahké ho vyvetrať. Sfušované dielo ťažko opraviť a dozor stavby, štát, zastúpený nejakou firmou nejako nestojí za pozornosť orgánom činným v trestnom konaní. Alebo sa mýlim? A čo nezaplatené faktúry subdodávateľom?

Zdravotníci, lekári tu neustále vravia o zvyšovaní platov

Zaujímavé, že teraz, v čase veľkých kríz, pandémii a že doteraz to tak silne nevyznievalo. Ale rád by som počul o použití financií pre pacientov a videl výsledky gazdovania. Štátne nemocnice známe svojimi červenými číslami v hospodárení, si totiž pýtajú peniaze na mzdy, ináč povedané, krachujúca firma si robí nárok na zvýšené mzdy! A znova v ťažkých spoločenských časoch. Celé roky nič, až teraz. Ekonomická záhada! Poďme krachovať, oplatí sa, štát zachraňuj! 

Zdravotníctvo si stavalo svoj nemocničný klenot, aby ho nakoniec dalo zbúrať. Zas nieto vinníka. Peniažky fuč.

Kto si spomína, učitelia boli tí, ktorí zaostávali v počítačovej gramotnosti a tiež chcú vyššie platy

hoci majú, aspoň podľa televíznych záberov 18 - 24 detí v triede. Nás naši učitelia mali v triede aj 40 a poznali sme aj dvojsmennú dochádzku. Žiadne počítače, moderné pomôcky. Mali sme kriedu, tabuľu, popísané zošity, lebo sme často nemali ani knižky. Kreslili sme mapy, obrázky, zvieratká, kvietky, robili herbáre a vedeli sme. Dnes sa učí mnoho balastu a testy hovoria o slabej úrovni vedomostí detí a mládeže, o nesamostatnosti a deformáciách zo sociálnych sieti.

Ktosi je stále rovnejší medzi rovnými

Moji predkovia zásobovali zemiakmi, zeleninou, mliekom, obilím mesto Kežmarok a nik im neodškodnil prechádzky diviakov na poliach, zlú úrodu, neprispel na nákupy mechanizmov, na obrábanie pôdy, na žrádlo pre dobytok, na vodovod, studňu ani nepoznali úver, či dotáciu na bývanie. Žiadne prídavky na deti, príplatky, bonusy, ale kontingent, za ktorého nesplnenie bolševik vymáhal pokuty ako v stredoveku. Žiadne eurofondy, výzvy, dotácie, podpory. Keď prišiel boľševik a všetko zobral a dostali sme biľag kulaka, nepriateľa národa, vyvrheľa. Lebo to bol aj dopad na ďalšie generácie, basa, namiesto vojenčiny ostravské bane. Vlastne rodinná farma, ako tomu dnes moderne hovoríme, fungovala, prosperovala. Dnes sú naše polia vyprahlé bez pôdy, zerodované, lesy vyrúbané dlhoročným pľundrovaním.

Takže tak, pre tých, čo stále plačú a nastavujú dlane.

Neznášam, ak sa niektorí povyšujú nad ostatných

Každá práca, ak sa vykonáva správne, je prospešná. Naivná je predstava, že napríklad zdravotníctvo a samo, izolovane, dnes robí zázračné mikrooperácie, užíva modernú, výkonnú diagnostickú a inú techniku. Všetko je výsledok spolupráce vedy, výskumu, technikov hardvéristov, softvéristov, dizajnérov, strojárov, elektrošpecialistov, chemikov, lekárov, optikov, výrobcov súčiastok, vec finacovania a čo ja viem koho a čoho ešte, je to len výsledný produkt na spoločenskú objednávku zdravotníctva. Zdravotníctvo by malo uzdravovať a to najmä preventívou, ale stali sa z nich úradníci.

"Ja som baník, kto je viac?!"

Povodne, suchá

ako dôsledok chaosu, zlých zásahov, zlého hospodárenia a štát hradí škody. Stačí pozrieť nad dedinu, na rúbaniská, vodné tobogány valiace sa lúkami z lesov, z polí bez ornice, pôdy. Tam by sa mala hľadať príčina a tá sa riešila. Nie, nerieši sa. Obce plačú, rozpočet opráv tiež. Tí, ktorí si ochránili územia napr. hrázkami sa stali premetom honu na čarodejnice.

A ešte stále sa stavajú a navrhujú nevhodné stavebné riešenia

a popri tom sa tu púšťajú hlášky o vodozádržných, protieróznych opatreniach, eko prístupoch, energetických riešeniach. Prijímajú sa programy, uznesenia, stavajú sa vzdušné zámky. Skutek utek. A propó. Existuje tu niekde energeticky sebestačná budova?

Energiu prijímame na strechách, fasádach a nechceme ju využiť, v zime nám zas uniká z draho vykurovaných budov, v lete sa pred jej nadbytkom ochladzujeme žráčom energie - klimatizáciou.

Vécka splachujeme pitnou vodou so vzdialených zdrojov, vodu kanalizujeme a potom chceme ďalšie a ďalšie vodovody, lebo zásobníky vody v podzemí, v zeleni, sa vyprázdnili do Jadranu či Baltu.

Nehospodárne obecné budovy, kultúraky, nehospodárne verejné osvetlenie, problémy s vodou, znečistenie vody obcami, zlá likvidácia odpadov, smetie, chémia, zničené polia bez pôdy a pôdotvorného hmyzu, erózia. Nekonečný príbeh, príliš vzdialený od energetickej sebestačnosti a ekologických trvalo udržateľných riešení.

Obrázok blogu

Papálaškovia nám predvolebne asfaltujú cesty.

Potemkiáda ako vyšitá! Opravy sa nedejú v zmysle technických noriem, pokynov, technologických postupov, ale len aby bolo. Penetračné a spojovacie nátery, postreky tu asi nejestvujú a ak tak do prachu, lístia, vody. Vozovky sa rozširujú prelepením pôvodných málo únosných krajníc až do trávnika atď.

A potom prichádzajú sťažnosti, že sa vozovky na okrajoch prepadávajú. Mosty sa opravujú až v poslednej havárijnej fáze a obchádzky sa neriešia miestnym mostným provizóriom, ale desiatky km dlhou obchádzkou. Veď to občan zaplať, ak chceš prejsť na druhú stranu rieky. A nie je to verejné ohrozenie, ak sa sanitka zdrží na trase?

Stavali sme základnú cestnú sieť cesty triedy I, II, III, v trasách pôvodných furmanských ciest na kategóriu príslušnej triedy v ťažkých horských podmienkach za dopravy. Vozovky sa napriamovali, konštrukčne rozširovali, lomili v oblúkoch a zákrutách pre vyššie rýchlosti a vyšší dopravný štandard, robili križovatky, vjazdy pre napojenie sa na vedľajšie cesty, polia, lesné cesty, výškovo sa trasy viedli priaznivejšie. Boli to technicky náročné diela. Realizovali sme prvé obchvaty okresných miest, prieťahy miest a obcí, realizovali mosty, mimoúrovňové križovatky, robili sa podzemné siete. Nik nás slávnostne nefotil a strihanie pásky na odovzdaní diela do užívania nejakých kobercových úprav, nebola senzácia ako dnes na fejsbuku a to ešte tými, čo na tom majú minimálne zásluhy. (povinnosť starať sa o zverený majetok)

Ihriská, zeleň, cyklochodníky

v skratke, takéto témy mal asi každý poslanec. A znova skutek utek, namiesto zelene tu máme zahustenú výstavbu a samozrejme dopravu. Developeri víťazia a obzvlášť v mútnych vodách, kde územný plán je trhacím kalendárom a 4 roky nejestvuje. Také košické! Aj farby pre čiary cyklotrás už vybledli a pri suchej pokladni si nik na obnovu ani nespomenie. Zastavajú sa vnútrobloky, čo slúžili k občianskej vybavenosti, detským ihriskám, parčíkom. A následne sa dotujú rozličnými fondmi, výzvami výstavby nových. Ihriská sa budujú len pre tie najmenšia detičky a znova sa prerobili, aby boli také isté ako predošlé a k tomu ešte aj pre verejnosť sú zavreté (na Podhradovej v ZŠ niekoľko rokov a sprístupnené až v teraz v predvolebnom lete, ale s pieskoviskom husto zarasteným), staršie deti sú akosi vynechané. Nádejní primátori nám tu sľubujú šport, štadióny, ale tie príliš neslúžia verejnosti a amatérom. A skúsenosti so zhrdzaveným zdemolovaným všešportovým areálom, futbalovými areálmi, ale aj národným futbalovým štadiónom v Bratislave areálmi už tu sú. Kšefty, prehmaty, defraudácie. Čo z toho slúži mládeži, rodičom s deťmi, ale aj pracujúcim a dôchodcom, športovým amatérom, verejnosti?     

My tu máme stromy v kvetináčoch

Je im celkom fajn, opaľujú sa uprostred rozohriatej spevnenej plochy, chytajú bronz, D vitamín, takže čochvíľa budú hnednúť. Vodný režim mizerný a zima bude asi ich posledná, keďže obnaženým koreňom bude asi zima, tak ako mikroflóre faune, hmyzu. Nápad hodný ocenenia.

A ako sa chová štátny majiteľ, obec kraj?

Napríklad niektoré byty, štátne či obecné, sú vybývané, čo v preklade znamená zničené. Kde je ich majiteľ, štát, obec, že to dovolí? A na dôvažok sa tamojším nájomníkom postavia nové, či uprednostnia náhradné bývania. Toto je zodpovednosť majiteľa? Aj to platia daňovníci, čo zverili voľbami správu spoločného majetku amatérom! (zastupiteľstvo)

Už by som rád videl spracované normy,

smernice, technické podmienky, typové riešenia, katalógy, vzorové typizačné podklady, aby sa podľa toho veci navrhovali a realizovali. Kdepááááák, tu by to museli spoločnosť, štát, kraje, obce, riadiť odborníci.

A zase si počkáme na oblbovacie témy

tak ako vždy, interrupčný zákon, sexuálna orientácia, zavreté obchody, ne-riešenie energetickej krízy, dotácie, inflácia a neustále platy. A uniká život, ekológia, náprava stavu. Lebo za chvíľu sa tu uvaríme, vyschneme a ten zbytok ešte spláchne prívalová voda.

Navrhoval by som zákon o modrej oblohe

Ešte ju totiž nik nedefinoval a uznajte, to nejde, aby bola raz tyrkysová, raz tmavodrá, dokonca červenkastá a rúžová, či zatiahnutá, či ponúro deprimujúco čierna, pesimistická. Tu sa musí urobiť poriadok raz a navždy. Hlúposť, ale koľko sa ich vygeneruje každú hodinu z NR, najmä štátnych úradov. A nik nemieni komunikovať. 

Šou začína, vlastne nie, pokračuje.

Nie som presvedčený, že existuje mnoho tých, čo by som ich považoval za svojho, podotýkam, odborného zástupcu. Poveriť nejakého bilbordového výhercu, laika bez odborných znalostí, čo mu dávam do rúk odborne rozhodnúť v problematike, ktorej on nerozumie, nemá na to vzdelanie, vedomosti, je pre mňa neprijateľné. Ako som spomenul, mám úplne odlišnú predstavu o samosprávach. Tá by mala byť odbornou inštitúciou, správcom, ktorý dohliada na hospodárenie zverených prostriedkov. Čo komunikuje s občanom, predkladá návrhy, plány. Veď jemu slúži a on samosprávu platí, živí. Rozhodne mi vadí, keď sa dáva rozhodovacia moc nekvalifikovaným ľuďom z ulice, čo si nárokujú rozhodovať o odborných témach a ešte k tomu sa vedia tváriť, že keď majú zverenú moc, majú rozum a schopnosti. Neschopnosť je často prekrytá autoritárstvom a aroganciou. Pre mňa úplne zbytočný orgán. Poslanec sa totiž nedostal na funkciu konkurzom, vzdelanosťou, odbornosťou, ale zakrúžkovaním skupinou ľudí, čo si naivne myslia, že lekár bude rozhodovať o územnom pláne, zvárač o riešení dopravy. To ako príklad. Bez podceňovania, ale je to tak. Štát, samospráva, je tak bohatá, že dáva rozhodovaciu moc a vedenie firmy zvanej, kraj, mesto, do rúk diletantom. Správanie sa samosprávy je veľmi často ako uzavretá bublina, ktorá nekomunikuje s občanmi, nepredkladá im návrhy na posúdenie, neinformuje, ale predostre už hotovú vec. Prečo asi? Rozhodne by sa samosprávne a štátne orgány mali správať zodpovedne a byť ochotné a nápomocné voči občanom, dnes je k tomu voľne prístupné digitálne prostredie, takže výhovorky neobstoja, keďže sú platení daňovníkmi.

Je veľa problémov,

žiaľ riešia ich politici a nie odborníci. Preto tu problémy sú a budú a peňazí nikdy nebude. Prakticky vždy sa riešia následky a nie príčiny. Vidím obrovské rezervy spoločnosti nie v nejakom surovom škrtaní výdajov, znižovaní stavov systémom prvý zostaň, druhý odchod. Množstvo riešení a riacionalizačných prístupov by značne znížilo réžiu krajiny, zabránilo by kradnutiu, korupcii, pomohlo by v marazme každého ministerstva, kraja, obce. A najmä by pomohlo občanom krajiny, čo je to, čo nám tu všetci poslanci vo vzácnej jednote, všetci do jedného sľubujú. A nejako sa im to príliš nedarí.      

Je mi ľúto, spoločnosť pri takomto modely spravovania míňa nekonečné peniaze na zle spravovanú krajinu. Tu nech sa hľadajú rezervy, je ich veľa.

Vladimír Čuchran https://horami.sk/zivotopis-pracovny/

Vladimír Čuchran

Vladimír Čuchran

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  405x

Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich poprosiť, že si prekročil tú pomyselnú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v športe, či zdolávaní ciest si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí...A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom! Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu, treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba.Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody, organizátor, propagátor, nadšenec. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018.Ako tak pozerám na svet asi aj pesimistom zostanem...Vlado Čuchran, www.horami.sk - stránky venované priateľom hôr a milovníkom prírody Zoznam autorových rubrík:  turistika, turizmusSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu