Čo je však dôležité. V obciach, v ktorých sa pre dvomi - tromi rokmi realizovali opatrenia v rámci Programu revitalizácie a obnovy poškodenej krajiny (v roku 2010 ho spustila vláda Ivety Radičovej), boli škody na majetku samospráv a občanov neporovnateľne nižšie, alebo vôbec neboli, než pri poslednej veľkej povodňovej vlne v júni 2010. Opieram sa pri tomto tvrdení o reakcie niekoľkých starostov z rôznych častí severo-východného Slovenska, ako i o vlastné poznatky z terénu. Fyzicky jednoducho nedokážem prejsť takmer 500 obcí, v ktorých sa projekty v rámci spomínaného programu realizovali.
Vodozádržné opatrenia v chotároch obcí - teda nielen hrádzky, ale aj vytvárané zasekávacie pásy, lesné poldre v kopcoch, obnovované remízky či len jednoduchá zmena smeru orby na poliach po spádnici na orbu po vrstevniciach - dokázali v praxi svoj význam. Niekde zabránili rozsiahlym ničivým škodám, niekde prípadné škody eliminovali takmer úplne. Pripájam fotografie z chotárov niektorých obcí:
V chotároch niektorých obcí v povodí Torysy nakrútil reportáž redaktor týždenníka Týždeň Eugen Korda:http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2014/05/21/kravcik-nas-ochranil-pred-povodnami/
Na adresu mojich kritikov. Spoza stola, od počítačov, sa samozrejme jednoducho kritizuje i rozdávajú rozumy. Oveľa ťažšie je niečo reálne urobiť, aby čoraz početnejšie extrémne prejavy počasia mali čo najmenší dopad na poškodenú krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Netvrdím, že môj spôsob riešenia tohto obrovského a čoraz ťaživejšieho problému je ideálny. Vo svojom prístupe sa však snažím zohľadňovať „sedliacky rozum“. Navyše, ak štátne inštitúcie v tejto oblasti dlhodobo zlyhávajú. Jednoducho, zatiaľ štát mentálne nedokáže realizovať potrebné opatrenia v takom rozsahu a s takým prístupom, aby krajinu čo najviac chránil a súčasne ju revitalizoval. A súčasne dal možnosť miestnym ľuďom pracovať na obnove svojich chotárov i komunít. Desaťtisíce ľudí na našom vidieku pritom nemajú prácu alebo za ňou musia cestovať aj niekoľko tisíc kilometrov. A pre často odľahlé komunity je určite oveľa prospešnejšie, keď ich dlhodobo nezamestnaní nevysedávajú len po krčmách, ale niečo zmysluplné pre seba i komunity robia.
Toto všetko skĺbil do seba spomínaný Program revitalizácie a obnovy krajiny. Ľudia - voliči, by sa preto mali politikov pri moci pýtať, prečo v tomto programe odmietajú pokračovať. Pretože naša krajina je z veľkej časti zničená a aj jej ľudia sú z veľkej časti zničení. Len naši politici sú spokojní.
