Museli sa pozastaviť príspevky cez moratórium č.1, ale zverejňujem postreh z volebného dňa:
Dnes, kráčajúc k urne, čo znamená svet, vo chvíli dumania nad pomäteným svetom, som rozmýšľal o daroch našej slovenčiny, že aké máme synonymá na výrazy, SMER a HLAS. Nie preto, aby som sa plietol jazykovedcom do remesla, ale preto, lebo ma tie slová iritujú a rád by som ich nejako nahradil. Taký Putin a kol. si hlavu nelámali a vojnu, okupáciu, vraždenie, genocídu, nazvali špeciálnou operáciou, ale nik im to nežerie.
Medzitým moje rozjímanie prerušilo vkročenie do volebnej miestnosti. Pár sekúnd a bolo to. Prvé čo bolo, ma upútal na čele zoznamu kapitán. Jasné, vojsko, moc, chunta, chujo, prebehli mi vybrané slová po „ch“, následne po „D“ a francúzske grófske tituly „De“.
Odvolil som a hľadal východ. Panebože, ja predsa nechcem ísť na východ! Našiel som riešenie a šiel som VON a znova hľadal synonymá na čerstvom vzduchu. Takže nepôjdem ja týmto SMEROM a už vonkoncom nie s ním, ale zvolím si ja AZIMUT, ani za HLASOM nepôjdem a ani ho nechcem počuť, nieto ešte vidieť, čo je fyzikálny jav vyskytujúci sa na Slovensku, vidieť hlas.
Hlas som premenoval na zvuk, čo vychádza kdesi z análneho otvoru zo známeho smeru. Smrdí to tu.
Dnes všetci zaryto mlčia. Len potom sa dozvieš, že vlastne každý druhý čo stretneš, volil spomínané synonymá.
A k tomu krku. Hlavu otáča krk. Vieme kto, kde a koho a akým smerom.
