Naša krajina bola vždy plná nápadov,
či už ako zarobiť na DPH, ošmeknúť eurofondy, obalamutiť občanov sociálnym zriadením a pod týmto rúškom kradnúť a kradnúť.
Takže po takýchto skúsenostiach vôbec neprekvapuje, že sa táto krajina veľmi nápadito vysporiadala s existujúcou chrípkovou vlnou. A asi by sa mal k nám v rámci turizmu pozrieť celý svet, aby videli, ako sa dá ľahko a dokonca veľmi pohodovo vysporiadať s touto chorobou, spojiť liečbu s kultúrno športovým vyžitím, s nadväzovaním na prastaré historické tradície.
Návšteva
Navštívili sme istú slovenskú našskú krčmu kdesi pod Grúňom a spýtali sme sa miestnych na názor na terajší stav vecí v oblasti zdravia. Kritické úvodné nadávky na úvod vynechám, ale pre nás je dôležité vedieť, že nik z nich nepoznal chrípku na vlastnej koži a ani túto najnovšiu vôbec nepoznajú, pretože nesledujú módne trendy a poniektorí ani televízor nemajú, lebo lepšie sa im do pohárika hľadí, ako na obrazovku.
Chlapi z miestnej, úplne zadarmo, bez nároku na honorár, po treťom kole, prezradili tajomstvo lieku proti epidémiám a či chrípkam, aj tým čínskym, keď už všetko z tej Číny máme.
„Ráno pohárik paľenô, pred obedom taktiež tak nejakô a večer ešte dobiehame, čo sme cez deň nesťihľi“
prezradil šéf miestneho záujmového krúžku a popri tom reklamne odporučil viacero výborných obchodných značiek toho istého lieku, najmä z miestnej výroby, čo sme vlastne všetci svorne potvrdili.
„I ženy si s nami dajú“ a pridal, že oni sa raz za rok zúčastńujú na jar kúpačky v miestnom horskom potoku a hoc sú oblečené, robí im takéto otužovanie náramnú radosť. Chlapi si vtedy radi zgustnú na miestom Miss mokré tričko. Aspoň raz v roku. A že všetci nechodia na fejsbúk ani do fitka, ale zvŕtajú sa v hore, kde ťažkú robotu robia a aj okolo domáceho hospodárstva. A ani fitká nepotrebujú, robota postavy im formuje a zdravia si užívajú.
A tak ma napadá, že keby civilizácia nebola lenivá, hodila by mobil na čas do kúta, šla si prevetrať pľúca, začala aj prakticky fyzicky makať, začala sa otužovať, nie zabaľovať sa pri prvom vetríku a trocha zatiahnutej oblohe, nemala by chrípka chuť tu zakotviť. Ešte aj fitká by som premenil na dynamá, aby nám tam adepti nebehali, či nekrútili kolesá len tak nadarmo a vyrobili nejaký ten Watt elektriny. Isteže aj starší ľudia, deti a nemohúci, by mohli byť silnejší, ak by dostávali plnohodnotnú stravu, nie chemickú odstredenú a zúboženú.
Lenže biznis
je o niečom inom a tak pobláznení ľudia radšej namiesto konzumu kyslej kapusty, chrenu, cesnaku, zázvoru, pečených zemiakov s kyslým mliekom, slaniny s cibuľou, halušiek, namiesto pohybu a otužovania, skupujú radšej rúška tak, až kontaktní lekári ich nemajú k dispozícii, vyprázdňujú regály a obchodníci si mädlia ruky. Je to výrazne jednoduchšie a lenivšie, než na sebe a na svojich blízkych zamakať, pomôcť im a zdravo naštartovať vôľu a všetci tak byť otužilými a prirodzene zdravými. Ľudia si navyše odmasťujú celú pokožku, v domnelom chápaní hygieny, aby strhli najväčšiu dýchajúcu kontaktnú vrstvu tela s okolím, následne póry upchajú ropnými masťami, aby tak zmenili a zničili kompletný prirodzený biologický imunitný systém. Akurát vzniktá to, že sterilné telo nepozná nepriateľov v okolí a nedokáže byť na ne priravené a imúnne. Obranu tela najmä, ak je deravá, prekoná aj treťoligové hocičo. Neznamená to samozrejme extrém vo forme šmudľov. Ľudia nepôjdu na túru, ponamáhať svoje svaly a vyvetrať pľúca do najjemnejšej kapiláry a bunky, dostať tam krv a kyslík, čo ich živí, ale nasmerujú svoje kroky do lekárne a drogérie.
Teraz, keď teda Taliansko má problém
s vírusom, spomenul som si na priateľské väzby tamojšej a tunajšej mafie, že či by sa teraz aj rovným dielom nepodelili, ale len medzi sebou, o túto chorobu, obzvlášť, ak by boli izolovaní od ľudí a pekne pohromade, aj prekonaním zákazov cestovania. Ale vlastne veď sú tu, tak akéže cestovanie! Veď sa donedávna olizovali aj na verejnosti, potom sa vzájomne zatajovali a časť z nich v rámci hygienických opatrení, už čistí záchody v zariadeniach izolovaného druhu. Ďalší čakatelia to už môžu trénovať vo svojich rezidenciách. Aj keď to znie škodoradostne až despoticky, prinieslo by to nejaké pozitívum a vírus chrípkový aj mafiánsky, by sme jednou ranou odizolovali.
A ak si nik nevšimol,
najchladnejší kontinent nemá a nikdy nebude mať podmienky na šírenie takýchto vírov a toto celosvetové bláznenie je len výsledkom zemských globálnych porúch, oteplenia, čo spôsobil človek. V tomto smere civilizáciu nečaká nič lepšieho a o rok príde znova nejaké prekvapko. Zem reaguje logicky a podľa prírodných zákonov, že vírom sa darí v prostredí tepla, smogu, vlhka a v tuhých zimách nemá šancu. A potrebuje oslabených, neodolných, neduživých hostiteľov a ako sa zdá, nebude o nich pri tomto tempe lenivosti ľudstva núdza.
Takže budúcnosť Zeme a civilizácie
je priamo závislá od blbnutia a lenivosti pozemšťanov zahľadených do seba, alebo od realizovania náprav a smerovania ku rešpektovaniu prírody a jej zákonitostí, zlepšenia kondície, odolnosti, otužilosti, adaptácie, čo ľudstvo v sterilnom prostredí stratilo a usilovne v tom naďalej pokračuje.
Končím, "Hapčí! "
niekde zboku: "Na zdravie"
a ešte nadčasový fejtón, čo som napísal niekedy v r. 2010-12.
Sedí aj dnes...
Sterilita roku dvetisíc x
Všedný deň pána tvorstva začína niekde v klimatizovanom hygienicky čistom prostredí. Posteľ zbavená odvekých mikrospoločníkov, čo sa živia na našom prirodzenom odpade, chemické odpudzovadlá hmyzu, aby sa ani len nepriblížili k pánu tvorstva, raňajky s ovocím chemicky zbavenom od ich odvekých spoločníkov, teda od našich stravovacích konkurentov, mlieko zbavené živín, čo je ako sterilný latex, chlieb z farbenej múky, exotická strava dovezená spoza oceánu, zabalzamovaná, aby cestu prežila, voda zo stovky kilometrov vzdialenej umelej priehrady. Vodu pri sebe si totiž zničil, alebo si zviedol do kanálu.
Toalety dezinfikované biologickými zbraňami, syntetická vôňa na báze ropy nahradzujúca kvety v izbe, zubná pasta z chemických prípravkov vylepšujúca chrup po neustálom dávkovaní chémie do tela. Mejkap namiesto prirodzenej tváre ošľahanej zdravým vzduchom, slnkom, vodou. Klimatizované auto, čo ťa dovezie do klimatizovaného sveta biznisu. Po ňom klimatizovaný svet konzumu, svet supermarketov. Nevidíš slnko, strom, pasúcu sa kravičku, nepočuješ vtáča. Zem, vesmír, priestor svojho bytia. Nevidíš už nikoho. Len seba. Vidíš čísla, kreditku, jasáš nad jej obsahom, tešíš sa na továreň, kde na to zarobíš. Nevadí ti, že továreň pred tvojim domom chrlí hnusný odpad a ty máš z toho alergiu a astmu, pretože ty si potom kúpiš chemický prípravok, mastičku, prípravok, ktorý si vyrobil v tej továrni a ten ti pomôže. Svrbiace bodky na tvojej koži, čo vznikli po konzumácií surovej zeleniny, ktorá vyrástla na poli pod tvojou továrňou, zeleninou nasiaknutou vývržkami tej továrne, sú utíšené nejakými tabletami. Tými tabletkami, čo vyrobíš v továrni, ktoré si ako chorý následne kúpiš, aj keď by to vôbec nemuselo byť, ak by nebol ten hnusný odpad, na ktorom sa podieľaš. Ale máš prácu!
Už nemusíš ísť do prírody, príroda na teba pozerá z veľkej obrazovky. Nemusíš. Posledne si náhodou prešiel kúsok cez akýsi nepoznaný park, lebo si si chcel krátiť cestu do autoservisu a ako ti to uškodilo! Vzduch plný voňavých peľov, nasiaknutý vlhkosťou, slnko na teba svietilo a na odhalených častiach tela sa ti akosi vytvorili svetlé pľuzgieriky na tmavšom podklade. Fuj, samý spev, švitorenie poletujúcich vtákov, žiaden zvuk motorov, žiadna dlažba, informačné tabule, príkazy, zákazy, žiaden internet. To, aby si sa strachom zbláznil! Ale máš na každom kroku lekáreň, tá ti pomôže s tvojím trápením. A máš aj hromadu stále sa rozrastajúcich nemocníc, ako pýcha starostlivosti o teba. Lebo o teba sa treba starať. Musíš byť predsa zdravý, aby si mohol pracovať a platiť za to dane, kde ťa majú stále pod dohľadom, preto ťa musia liečiť z alergií, kožných chorôb, srdcových, ... skrátka celého teba, tvojho sterilného života, kde sa ťa všetci snažia pred čímsi chrániť. Pokiaľ žiješ. A zarobiť dovtedy na tebe. Musíš viac pracovať, aby si na to mal, musíš vytvoriť nové továrne na šťastie, na sterilitu, aby si zarobil na to, aby si žil. Pracuj, lebo najnovšie si musel dokúpiť novú výkonnejšiu hygienickú klimatizáciu do všetkých svojich áut, do domu, do práce, aby si sa ochránil pred tým svinstvom, čo ti prilietava z tej tvojej továrne.
Kráľom sveta sa stala sterilita. Množstvo masírujúcich reklám je o absolútnej čistote, sterilite, super hygiene. Autá sa stali klimatizovanými čistými klietkami na prevoz z klimatizovaného domu na klimatizované pracovisko, aby si potom mohol konzumovať v klimatizovanom supermarkete stravu zbavenú živín. Ak chceš pôvodnú, hľadaj pod „bio“. To čo je prirodzené, sa stalo čímsi naviac, značkou, aj so zvýšenou cenou. Ak si chceš oživiť potravinový balast, priplať si za živú mikroflóru, teda pôvodné živiny odstredené v bežnom výrobku. Nie je to zadarmo, platíš dvakrát. Za odstránenie živín a potom za extra živiny. Kupuješ makrobiotiká, mikroflóru, dotuješ sa vitamínmi, teda to, čo robí z jedla jedlo a nie balast, aby si dobehol v mlieku zmiznuté živiny, kupuješ celozrnné tyčinky, pretože chlieb je vyrobený akoby z papiera, priplácaš si za dovezený tovar a pritom ho máš hen tam na záhrade, na poli a ty pohŕdaš tým, čím sa živili generácie pred tebou, miesto behu po lesnom machu naháňaš kilometre v nejakom filtrovanom fitku. Veríš reklame, čo ťa klame, či zavádza. Kúpeš sa v Jadrane, pretože kúpele tam za tým neznámym kopcom sú pod tvoju úroveň a ani netušíš, že sa tam dá liečiť tvoj zdravotný problém. A tam za tými kopcami je ďalšie miesto, kde by sa rado zahralo tvoje dieťa v rozprávkovom dobrom lese, ktorý sa mu zapáčil na internete. Už ťa s tým dosť dlho otravuje. Musíš mu nájsť pestúnku, tá sa o neho postará. Ty musíš pracovať ešte viac, aby si si tú pestúnku mohol dovoliť. A svoje dieťa vidíš ešte menej...
Aké krásne, koľko ľudí sa takto zamestná. Továrne, lekárne, výrobne liekov, nemocnice, k tomu sa vybudujú nové cesty, nové továrne na výrobu túžob a predstáv. Všetci si budú žiť v sterilite a krásne zdravo. Všetci si budú žiť v sterilite ducha.
