Akoby niektorý druh spoločnosti a ľudí vymieral
Tej našej, popri vymieraní fauny, flóry. Síce svet si kope vlastný hrob prostredníctvom sebectva, ignorantstva, bezohľadnosti, čo je značný ekologický, spoločenský a ekonomický problém, ale civilizačné a ľudské hodnoty ako-tak zostávajú, najmä pri nešťastiach, pohromách. Ale, ak sa bavíme o predvolebnom období, čo už dianie, plány, nejako zasahujú do základov chápaných ľudských hodnôt, tak sa nebezpečne hýbeme niekde na hrane slušnej existencie a totality a ak sme tvorcovia svojho osudu a našej budúcnosti, tak sa treba zamyslieť, nad zvolenými krokmi zásadného charakteru a nebaviť sa o farbe očí a o večnej diaľnici, čo mala vtedy byť na západe a východe. Áno je to chaos, dristy a neželám si ich. Aj to je hodnotiacim kritériom, vysvedčením a je to výsledkom rakoviny, čo to tu zožiera a vykrmuje sa. Nechceme snáď prepad ľudských hodnôt, tak ako deje civilizačne v diere sveta tam za Uralom a nechceme snáď upadnúť do éry sibírskych záchodov, objavenia chladničky, či povinných návštev mauzólea a vypadávať z okien vysokých budov, ak sa nepodvolíme jemu, LenOnovi a podobným. Mne to analogicky pripadá tak, že nielen v živote planéty a života vôbec, nastáva znova etapa vymierania druhov. Štúdia nastavuje drsné zrkadlo reality: Začalo 6. masové vymieranie živočíšnych druhov | interez.sk Hlavne druhu homo sapiens s prídavkom dobrý, slušný a hádam aj tým pádom rozumný. (ne?)
V tomto mikrosvete, kde sú ľudia zaujatí nanajvýš sebou samým
majetkami, imidžom na sociálnych sieťach a teraz najmä nadávaním v predvolebnom období, si akosi neuvedomujú stav života na tejto planéte a v tejto krajine. Ono nadávať budú aj po voľbách na druhý deň, či o rok, ale stále sú to nejakí malí mravenci dennodenne usilovne pracujúci, čo ani netušia nejaké vesmírne súvislosti a ani nejaké voľby.
Vymiera nám duch prežitia civilizácie, spočívajúci v spolupráci a napredovaní, skúsenostiach, tolerancii, empatii, vedomostiach, v človečine. Všetko je povrchné a ani si neuvedomujeme, čo spôsobujú neustále sa opakujúce problémy, chyby, vojny, obete.
Migrácia,
čo sa stala predmetom politiky, je malým výkrojom z problémov ľudstva. Bola, bude a je prirodzeným pohybom, ako migrácia v prírode. Všetko živé sa premiestňuje za lepšími podmienkami života, tak ako strom je výsledkom súboja o životodarné slnko, sťahovanie vtákov, migrácie zvierat za vodou, potravou, za neresiskami, aj človek sa od nepamäti sťahoval. A bude. Dnes ho vyháňa vojna, otepľovanie, sucho, záplavy, boj o lepšie podmienky, vítajúca sociálna náruč, zárobok, sloboda, šanca na lepší život. A popri tom egoizmus čo ničí planétu a jej budúcnosť, vymieranie druhov a popri tom aj ľudstva, čo pustoší a neprestáva.
Čo tak riešiť príčinu?
Migroval sme a migrujeme aj my,
zástupcovia tejto krajiny a sme všade vo svete. Svet nás prijal, vtedy ako sme preliezali cez ostnaté drôty, čo sme si tu vystavali, aj keď to bol útek za cenu ohrozenia života. Vyháňali sme okupantov, čo sa nám tu v noci nainfikovali, hoci nedostali papiere na pobyt a nevedeli sme sa ich zbaviť. Zato stavali sme im byty, obchody, kasárne. Rus, ako takto príznačne bol pomenovaný istý druh švába, Rus ako okupant, Rus ako druh večného okupanta, dobyvateľa, čo si nárokoval na cudzie, všade, kde stúpila jeho boganča, aby sa to stalo jeho územím, s KGB a rozličnými podobnými inštitúciami podobného zločineckého rangu, boľševník ako invázna rastlina, ktorej sa neviete zbaviť. Vedci našli úchvatné pomenovania živočíšnych a rastlinných druhov.
Podľahli sme konšpiráciám
ako krajina s vysokým percentom ľudí (možno aj najvyšším) čo im uveria, čo je hlboký stredovek s mátaním upaľovaných čarodejníc, máme tu maniakov, despotov, mafiánov, zločincov, túžiacich po vládnutí násilia, čižmy, čo nám ich tu podsúvajú. Vývojovo je tu paralela s vývojom fašizmu, boľševizmu v 20. - 30. rokoch minulého storočia vo všetkom,
v ovládnutí, financovaní, vojenskej mašinérií, propagande, podnecovaniu k nenávisti, za trestanie úspešných, nenávisťou iných čo nespĺňajú normu národnosti, rasy. Dnes sa k témam pridala téma dobrovoľnej smrti, eutanázie, (ale obchádza sa téma samovražednosti a sebaubližovania, psychoproblémov) vymaňujúcu človeka z beznádeje a ukrutného utrpenia, prišla téma pohlavia a cítenie pohlavia a rovnosti, (rovnosť práva, tak ako iní) za rozhodnutie matky, o svojom plode (potraty a pohľad na život vo všetkých aspektoch). Možno sa pridajú sa témy vyčlenenia so spoločnosti zdravotne postihnutých, čo tu už máme v zmysle bariérovosti, byrokracie, dôchodcov, (momentálne sú dôchodcovia ako čičíkaná časť spoločnosti vnímaná ako voličský potenciál), potom možno aj ľaváci, čo už dávno sú diskriminovaní predmetmi, nábytkom, výrobkami nemotoristi, (chodcov vyhnaných z chodníkov sme tu už mali) prístupnosťou k službám, nevlastníci debetných kariet, lebo sa tu hráme na digitálnu spoločnosť... Môžeme rozprávať aj o položení matky či aj rodiča v ťažkej situácií po rozchode a rozvode, aj keď sa tvárime na kresťanskú prudérnu, morálnu spoločnosť s čistím srdcom a nie je to ani trocha pravda. Tí istí kresťania sa správajú nekresťansky, podporujú práve nekresťanské názory, vyháňajú a nenávidia blížneho, smylnia, kradnú, klamú, práve pod vplyvom akýchsi šírených bludov. Nuž uveria kdečomu. Stačí šikovne podsunúť názor, návod na múdrosť a slepo uveriť, trebárs v kostole. Tí istí kresťania podporia agresiu, nenávisť, odmietajú chrániť svojich blízkych a zalezú za pec. Možno, že pociťujú nutkanie, dať podpísať zmluvu o neútočení útočiacemu levovi. Ale jediné čo pocítia, je prídavok vo svojich bielych slipoch.
