Komanči nepoznajú navigáciu GPS, niektorí náčelníci ani nemajú mobil. Asi preto pošta od nich ide tou najdlhšou trasou. Navyše sú slepí a hluchí a drzí a hlúpi a vidia len seba a zas len seba a niektorí nevidia ani semafor.
Novela novely novelizovanej novely na komančský spôsob:
Menia sa zákony napísané vlastným autormi. Realita:
Schizofrénia?
Chceme znižovať cenu potravín? Asi nie, hoci štátovládne dristy hovoria opačne, keď odmietame používať lacnejšie obilie. Vraj si narúšame vnútorný trh, ktorý je tak-nejak výrobne drahý a nedokáže prosperovať. Ale pýtať si dotáciu na výrobu, na stroje, na všetko od EÚ aby sa pestovalo aj drahšie obilie a boli z toho aj drahšie potraviny asi bude správne. Dotácie na výrobu drahšieho tovaru? Kde to vlastne dotácie dotiahli? Celosvetové zhýčkanie? Deformácia trhu? Vojna dotácií? Vojna malých a veľkých a prečo to kastovanie? Mať väčšie pole znamená aj väčšie výhody, väčšiu silu a drzosť? A medzi štátmi to funguje tak, že kto viac zadotuje zo spoločného, tam je lepší biznis pre svojich? Ale vždy je to len populistický politický ťah, znižovať ceny potravín, umelo cez štátne dotácie, futrovanie prostriedkov do výroby produktov, aby sa predávali za čo najlacnejšiu cenu a rozdiel predaja a výroby uhradí štát, či únia, čo sú tiež peniaze daňových poplatníkov a to aj kontinentálnych. V iných odboroch sa hospodáreniu v strate tomu vraví, že červené čísla, krach, konkurz, potreba reštrukturalizácie, nútená správa, exekúcia pri dlhoch a štát to rieši najľahšie zvýšením daní, aby sa vykryli výdavky na dotácie pri rozdávaní sľubov. A je z toho medzinárodná vojna dotácií a nie úspešnosť a nie je to trh, s odrazom pravdivosti nákladov, dopytu a ponuky, ale podplácanie, zadĺženosť, platobná neschopnosť, nekonkurenčnosť, podpora neúspechu, výroba straty namiesto zisku a prosperity a tomu všetkému sa všetci klaňajú, balamute, že potraviny sú lacné a že nám bude teda dobre. Lacné nie sú a mohli by byť znižovaním nákladov, dopravy, úctou k pôde, racionalitou procesov. To, že sa zaplatia vysokými dotáciami z daní, čo by také nemuseli byť, ak by sa nedotovalo akousi neustálou finančnou čiastkou, asi nie je podstatné a štát si za pomoci obrovského byrokratického aparátu hreje svoju politickú polievočku, svoje voľby, svoje víťazstvo, svoje gazdovanie a prihadzovanie dotácií sami sebe, svojim spriazneným dušiam. Samozrejme ide o hýčkanie výrobcov, chovateľov, pestovateľov na dotovaní. Dotované stroje, výroba na poli, príjmy za hektáre, za pokoj na poli. Korupcia, klamstvá, závislosť, nastavovanie dlane, kontroly, evidencie, súdy, to všetko je vysoká vysoká réžia štátu. Dejiny nepoznajú dotovanie akejkoľvek nerentabilnej výroby, výroby čo má tržby nižšie než príjmy a vyžilo sa z toho. Záhradkár vyžije bez dotácií. Sranda, že? Dedko babka živili rodinu, dedinu, mesto v pote tvári, aj keď im komanči skasírovali výrobné prostriedky, polia, lesy, dobytok, stroje a brali kontingenty, či sa vyrobilo, urodilo a či nie, nikoho nezaujímalo, keď sa priživila na úrode srnčia zver, diviaci, ale najmä leniví a neschopní komanči na riadiacich funkciách, čo hospodárili na zaplakanie od desiatich k piatim, pestovali na cudzom a kradli cudzie. A hrali sa na percentá a ľudí prenasledovali a vydierali, zatvárali. Mali preukazy na moc. Aj ďalším generáciám sa vypomstili, neprijatím na školu, zlým posudkom a teda degradovaním v zamestnaní a podobne. Dnes dedina chodí do mesta nakupovať stravu. Ako môže byť ovocie z druhej strany Zemegule lacnejšie než zo sadu od susedov? (lode, kamióny, preplnené diaľnice, žobrajúce železnice, prekládky, sklady, chladiarne, aparát ľudí, administratíva, colnice, kontroly) Dnes sa papieruje aj preto lebo sa dotuje aj na betónové plochy a sú zavedené administratívne kontroly, aby sa darované peniaze nezneužívali, nekradlo sa tu ako na bežiacom páse podľa svojvôle vládnych, pribúda administratíva. Prirodzenosť pestovania a chovu vymizla, nahradená pestovaním repky, umelohmotných paradajok na vode, či umelo pestovaním banánov na Lomničáku, lebo vyčerpaná pôda je odplavená, do Baltiku či k Čiernomorskému pobrežiu a zbytok na štrkoviskách a íloviskách ešte stále zvaných polia, zostal tu ako balast schemizovaný bez prirodzených pôdotvorcov a bez života. Ak by prímorské štáty boli múdre, predávali by nám naplaveniny s pôdou a živinami naspäť.
Hospodárenie s vodou si ministerstvo predstavuje kontrolou nad studňami. To že hladina vôd klesá a nikto to nerieši hospodárením vodou, zabránením odvodneniu krajiny, ale administratívnym terorom, asi nikoho neprekvapí. Pribudnú úradníci s metrami.
Blbí a blbší nepochopia, že krajinu si odvodňujeme, rúbeme, chemizujeme namiesto hnojenia a živenia biohumusu, splachujeme WC pitnou chlorovanou vodou, po ktorej rastliny vädnú, pomaly s dovozu z úplne iného povodia, kde tam tá voda chýba a inde zas prebýva, používame vodné toky na kanalizovanie urbanizovaného prostredia a dvíhame tak prietoky tokov a míňame prostriedky na ochranu pred povodňami, následne riešime suchá a požiare. No skrátka krajina komančov nechápe a vládne tu čoraz väčšia a väčšina a blbina. Čelní predstavitelia už boli predstavení v minulých dieloch tohto fejtónového seriálu.
