Nenápadná téma na pozadí
Obávam sa, že bude prepustený Černák, mnohonásobný vrah. Úkladné beštiálne vraždy sériového vraha sa asi zídu ako KNOW-HOW, či ruka v politickom zneužití zločincov. Príkladov v tejto krajine máme dosť.
Mikuláš Černák, známy ako bývalý boss slovenského podsvetia, je naozaj kontroverznou postavou. Momentálne sa rozhoduje o jeho podmienečnom prepustení po viac ako 27 rokoch vo väzení. Súd si vyžiadal nové psychologické a psychiatrické posudky, aby zhodnotil jeho resocializáciu a schopnosť žiť na slobode. A akiste obhajoba vyjadrí názor, patrične právne zapletený, že odsúdeného pamäť, harddisk je úplne sformátovaný, vyčistený a leskne sa od dobroty.
Obavy v potenciálne politické zneužitie takýchto osôb sú pochopiteľné, najmä vzhľadom na históriu krajiny. Akiste sa jeho skúsenosti, obraz vrážd, nevymazali z jeho pamäti. A nech už išlo o vraždy v podsvetí, kde vrah zabíjal vraha, či sa zabíja nepohodlný, či išlo o vendetu, vydieranie, výstrahu, stále to boli zločiny, za ktoré sa pyká. Obávam sa preto možného návratu 90-tich rokov, obzvlášť v diktátorskom, autoritatívnom režime riadenia krajiny. A čo tak zaoberať sa obeťami, princípom spravodlivosti, pamäťou, morálkou, osudom normálnej ľudskej spoločnosti?
To neboli vraždy v afekte, neplánované, či nechcené zabitia, ale rituálne chladné mučenie, vraždenie, nenávistné, sadistické, neľudské, brutálne činy v boji o moc. Samozrejme, aj s prepojením na politiku, na objednávky.
Tieto obavy sú pochopiteľné. Deväťdesiate roky na Slovensku boli obdobím, ktoré mnohí spájajú s chaosom, násilím a nedostatkom právneho poriadku. Návrat k takému obdobiu by bol pre spoločnosť krok späť, najmä ak by sa zločinci mohli stať nástrojmi v rukách autoritatívnych režimov. Tieto slová presne vystihujú brutalitu a chladnokrvnosť týchto činov. Takéto správanie je ťažké pochopiť a ešte ťažšie odpustiť. Je prirodzené, že takéto prípady vyvolávajú obavy o bezpečnosť a spravodlivosť, najmä ak existuje riziko, že by sa mohli zopakovať, alebo byť zneužité na politické účely.
Bossovia, kmotrovci si išli odpustiť
Vatikánsky chrám sa musel v základoch obracať pri návšteve Sk politickej delegácie. Odporné. Katedrálu bude potrebné dezinfikovať proti moru.
Modlenie a odpúšťanie hriechov by malo mať hranice. Toto je zneuctenie humanizmu, ľudskosti. Za čiarou. Vatikán to toleruje? Náboženstvo, kresťanstvo či čo, by nemalo byť slepé a nejako naivne odpúšťať rozličným lúzrom. Odpúšťanie v takomto a vyššie uvedenom poňatí je viac než naivné. Vlastne sa tu ukazuje, že porušovanie zákona, čo je tu ako na bežiacom páse, je normou. Je toto vzorom morálky? Že politické panoptikum, čo dostalo akísi mandát, je zložené z osôb s popísanými registrami, čo majú nohavice odreté z lavíc obžalovaných?


Nemajú kresťania k tejto pretvárke žiaden výklad? Postoj? To fakt je dovolené hocijakej zberbe kľaknúť si pred oltár a tváriť sa nevinne, ako veriaci, poctivý, poslušný služobník bohu, chovajúc sa podľa božích prikázaní? (Títo sa držia prikázaní ale iných) Žiadna reakcia. Je to v súlade s kázňami, vierou, dobrotou? Kde sú duchovní, čo by to vedeli popísať a vyvodiť dôsledky? A dištancovať sa od tejto pretvárky. To je to ľudstvo už tak dodrbané? Je a ešte viac než to vyzerá. Morálka je kde? GDE? Za čo a koho sa modlili boľšeľvici, fašisti, rozkrádači? A prečo? V tejto krajine, kde asi odjakživa platila dvojaká morálka, je to vlastne štandard.
Podľa posledného sčítania obyvateľov sa ku kresťanským cirkvám na Slovensku hlási približne 68,5 % obyvateľov2. Najpočetnejšou skupinou sú rímskokatolíci, ktorí tvoria 55,8 % populácie2. Evanjelická cirkev augsburského vyznania je druhou najväčšou skupinou s 5,3 %, nasledovaná gréckokatolíckou cirkvou s 4 %
a presa volia červených, hnedých...
Boss Donald
rozpútal celosvetový tenisový turnaj mysliac si, že je alfa samec zemegule. Z oboch strán sieťky sa prehadzujú clá a hrá sa, kto komu zahrá nechytateľný smeč. Mám pocit že unavených hráčov tu bude viac než dosť. Veľmi hlúpy turnaj. Momentálne je nejaká občerstvovacia prestávka. Čakačka. Žiadne poháre by sa tu nemali podávať víťazom. Nebudú. Zvíťazí nenávisť, egoizmus, pýcha, ješitnosť, samoľúbosť, sila, arogancia. Zem sa bude oveľa viac zvíjať v bolestiach a EKO kŕčoch na pokraji záhuby. Vlastne je to zaujímavé?
Slintavka a krívačka
a kto za to môže. Už aj vietor, sa priznal, hovorí sa. Hmyz však nebol spomenutý, hoci ten si prelietava cez malý pohraničný styk tam a naspäť. Sadá na presiaknuté zvyšky telesných tekutín, krvi, hniloby, ochutnáva, má hody na hromadných hroboch. Geológovia, hydrogeológovia by mali odovzdať svoje diplomy.
Zabíjanie a zabíjanie,
sú témou doby. Nič netušiace medvede ako sanitári hôr budú oveľa viac nenávidieť uniformy s puškami a nebudú už likvidovať uhynuté zvieratá, nik ich nenahradí a lesy sa stanú morovým centrom nákaz. Znova a znova. Narušená rovnováha sa roznesie, potom príde choroba taká, potom onaká. Mor, ale mozgový napadol tunajších ľudí. Akiste tribúnovi krikľúni, vodcovia už majú určených vinníkov.
Zver vyháňaná z ich domovov, mládež taktiež na úteku, emigrujúca preč z krajiny, kde zajtra znamená kosák a kladivo.
Zabíja sa a smrť sa zobchoduje
cez nerastné suroviny, územia. Aby sa mohlo opäť zabíjať. Agresor, útočník si ide klásť podmienky rokovania o jemu predloženom mieri. Neskutočné! Svet sa pozerá na smrť ako na televízny seriál.
Princípy morálnej zvrhlosti
Odškodňovať tých, čo svojim kríkľúňstvom na ulici demoralizovali ľudí a vnucovali im nerešpektovať medicínu, svetových imunológov?
Čo počúvli politikov, čo v mene svojej slávy trepali nezmysly a burcovali k neposlušnosti v kritickom období? Odmeniť tých, čo šírili nákazu, spôsobovali smrť? Nie je to zvrátené? Teraz kvapôčkové opatrenia u zveri na vzdialenosť 3km. Vtedy bozkávania, zvozy autobusmi, skandovanie "rúška dole". Teraz, hlupákov, spolupáchateľov šírenia pandémie odmeniť, za svoje nezodpovedné chovanie, že prenosom, ľahostajnosťou spôsobovali smrť?
Ak by lekári pri operáciách neboli chránení a svojou antihygienou by spôsobili pacientovi zdravotné ujmy, ak by sa verejne šíril mor, čierny kašeľ, osýpky, AIDS a ochorelo by množstvo ľudí, zomierali by, čo by na to kričali krikľúni? Niektorí boli pokutovaní za nenosenie rúška či ignorovanie postupov v kritickom čase, karanténe.
Hanba za to, že spoločnosť to rieši iba pokutami a že sa schováva za ľudské práva. Je ľudským právom zabíjať nevinných a hrať sa, že je to demokratické? Právo na rozhodovanie? Ale v prípade života a smrti? V prípade vymierania? Je to predsa dôvod na izoláciu nebezpečných jedincov, čo vedome a či nevedome šíria smrteľnú nákazu.
Ľudské práva, sloboda rozhodovania?
Pomýlené, ak sa blázni rozhodnú svojim konaním a odopieraním liečenia spôsobovať ostatným fatálne následky, čo aj spôsobili. Mala nastať izolácia tých tmárov čo blúznia a šíria nákazu cez mikrofón. Potom sa vynorili pochybné aj nebezpečné lieky.
Počas pandémie COVID-19 sa na Slovensku objavili diskusie o použití veterinárneho liečiva Ivermektín. Pôvodne určený na liečbu parazitických ochorení u zvierat, bol neskôr povolený na obmedzené použitie aj u ľudí ako súčasť terapie proti COVID-19. Napriek tomu odborníci varovali pred jeho samovoľným užívaním, najmä vo veterinárnej forme, kvôli možným rizikám a nežiaducej čistote surovín.
Je fascinujúce, ako sa počas krízových situácií objavujú alternatívne riešenia, ale zároveň je dôležité dbať na bezpečnosť a odborné odporúčania.
A teraz chce takýchto latentných vrahov (spôsobujú smrť svojim konaním poškodenie zdravia iným z následkom smrti) štát odškodniť, odmeniť! Nemali by vrátiť životy tých zbytočne nakazeným? O akej morálke tu vlastne hovoríme! Je štát neustále na strane zločinu? V zločineckom áno.
V podobnom kontexte mi pripadá, ako prípad z úvodu, vlastne nejakou šablónou v ľudsky zdegenerovanej spoločnosti. Dekadentnej, amorálnej. A ešte nejaký zmocnenec uletený z ústavu, (a mnoho ďalších) platený daňovníkmi, čo tu tára. Presne ako keby prepadol z okraja plochej Zeme. A tom by mohol tárať nabudúce v ústave na terapeutickom sneme nasmerovaný a hlasne trúbiaci za izolačnými národnými sklami.
Áno toto storočie nadobudlo obludné princípy. Dôveru majú zločinci, podliaci, táraji, blázni, veria im ľudia zmorení a zhrbení - ruský model nevedomosti, princíp fašizmu, boľševizmu, totality, autoritárstva. Nedodržiavať predpisy, zákony, kradnúť, klamať sa oplatí. Skutok sa nestal, 363-ka, vyhraj voľby a môžeš všetko, sú malými ukážkovými princípmi fungovania krajiny.