že kto a s kým vyhrá moc nad krajinou, už v krajine pod Tatrami prakticky skončil, (kto by si predstavoval iný koniec je akiste naivka a zasnenec, rojko), western tentokrát z prostredia nám bezprostredne známeho v hereckom obsadení podľa chute voliča, voliča čo pred pár dňami účinkoval v rovnako známej komédií Blbí a blbší (naschvál s mäkkým i). Spolu s vojnami pri nás a kúsok ďalej a fyzickým zemetrasením, čo nás tu postihlo, nás nenecháva na pochybách, že pohromy sa týkajú aj nás. Potom zas prídu potopy, potom horúčavy, sucho a požiare a tak dokolečka. Pohroma povolebná tu ale ešte len bude a tí z tej komédie si ešte neuvedomujú svoje rozhodnutie a že tu v tomto prípade nijaké poistenie proti pohromám nepomôže.
Staronoví bratia
a vraj rozkmotrení, si opäť padli do náručia, všetko si navzájom odpustia a vraj budú robiť všetko pre prospech krajiny. Ha-ha, poznáme. Skrátka hlúpa telenovela sa opakuje a kto uverí hlavným predstaviteľom, ten uverí. Ja nie. To, že tunajšej väčšine vyhovuje diktatúra, že verí hoaxom, v čom je na prvej priečke v galaxii a priľahlom okolí a je asi dôsledok DNA, zdedeným z ruských tajg a stepí.
Teraz v čase živelnej pohromy
sa všetci budú dožadovať pomoci štátu, prezidentky a tí hlúpejší budú nadávať, že neboli vopred úradmi upozornení o zemetrasení. Zas vyskočia rozliční nostradamusovci, veštitelia, vševedkovia, s táraním o zodpovednosti vlády, paláca, krajov, samospráv, ale nie seba a stavebných úradov, čo benevolentne posudzujú a posudzovali projekty, ak vôbec sú a boli a sú len štatistami v kontrolovaní súčtu úradných dokladov a vyjadrení. Poisťovne teraz precitnú vo svojej poisťovacej politike, ponechajú si povinnú poistku akou je poisťovať domy na kopcoch proti povodniam, čo by vlastne mala byť poistka na 200, 300 m povodňovú vlnu a asi prvé čo by tá vlna splavila, by boli tie nešťastné poisťovne na dne záplavy.
Pri všetkom súcite s postihnutými
je potrebné poukázať na kvalitu objektov, postavených, mierne povedané, málo odborne a akiste svojpomocne, bez technickej odbornej spolupráce, bez dozorov, bez projektantov, niekedy cca v 60. rokoch. Vidieť zásadné statické, konštrukčné nedostatky v absentujúcich vencoch a teda spriahnutí stenových murovaných systémov do priestorovo tuhej konštrukcie, kde vodorovným silám vie vzdorovať pozdĺžne orientovaná stena spriahnutá s kolmou stenou a stropom, vencom. Nuž pohľad stavbára v stavbárčine je tu nežiadúci, čo cítim na každom kroku, radšej rátajme škody a nastavujme dlane. Systémové riešenia nejestvujú a stále platí, ako vo všetkom, že riešime následky nie príčiny, že nevieme eliminovať problémy. Chatrče ešte nevyslali signál, že im zemetrasenie vraj zvalilo ich príbytky, či čo to tam majú ešte z doby kamennej spolu so satelitmi. Je to stále do kolečka, keď zachraňujeme topiace sa usadlosti, dediny a nechceme vidieť zdevastovanú pohromu nad dedinou, čo bol kedysi les, dnes vodný tobogán, kde boli polia s remízkami a dnes je splachovacia plocha, samozrejme dotovaná, skrátka štát, my to máme zaplatiť a donekonečna plačeme nad ekonomikou, čo je ekonomikou plátania dier v rozpočte, na cestách, v ekologických dlhoch, zdraví obyvateľstva.
A toto je 21. storočie, tuná...
