Náš život dôchodcov a zdravotne postihnutých medzi vami ostatnými

Písmo: A- | A+

Ja nesedím, ty sedíš, oni sedia (a ďalší budú sedieť trocha nepohodlne a dlho... :) ). Nie, nebude to len o sedení. Košice vyhlásili vojnu dôchodcom, ZŤP. Pozrieme sa nato tak trochu inými očami, čo všetko sa má, malo by a nie je.

A v iných našich mestách to môže byť podobné, čo dúfam nie je.

A nemyslím tým sedieť pri jedle, pití, čo sa momentálne nedá nikde, ale len tak pre potrebu oddýchnutia, či chvíľku zamyslenia pre uponáhľanú dušu dnešného človeka, pre naše usporiadanie si vnemov, pre zamyslenie sa nad krásou, ale aj nezmyslami tohoto sveta.

Sadnúť si nám nechýba?

Obrázok blogu

Ale chýba každému. Nebudem sa tu zaoberať sedením v MHD, to sú sólo príbehy. Cestovanie spôsobom zrýchlenie, brzdenie, križovatka, zákruta, diera, hrboľ na tunajších dopravných tepnách je atrakciou, čo by možno zlepšilo príjem mesta v mestskom spoznávacom turizme. A ak nazrieme do interiéru (a nie zadarmo) takéhoto mestského busu, zistíme, že značná časť prepravovaných osôb nepozná modré piktogramy nalepené nad sedadlami s ujom a paličkou a často to býva prvé miesto, čo je v buse obsadené hocikým, len nie invalidom. Už len tým, že sú trochu bližšie ku dverám. Možno si tu niektorí skúšajú svoju budúcnosť, ale tipujem, že adeptmi na invaliditu a starobu budú až za niekoľko desaťročí. A tak tu funguje aspoň vzájomná pomoc nás invalidov a pomáhame si pri sedadlách, dverách, či pohybe v uličkách a ďakujeme si vzájomne. Hm, trocha človečiny a pozornosti. Lebo si občas pripadáme ako priesvitní. 

Chcelo by to elementárne umiestniť lavičky tam, kde sa oddychuje, čaká, alebo kde je námet na obdiv, ak už sa teda chválime krásnym mestom. Urobme to pre neho, dožičme mu, aby bolo obdivované. Pozrime sa na neho očami fotografa, sprievodcu mestom, očami poéta a dožičme mu nech je zvečnené na fotkách v pamäti návštevníkov či tunajších obyvateľov. Zaslúži si preto lavičky, altánky, parky, žblnkotanie vody, vtáčí spev, detský džavot, tichý kút na rozjímanie, na kus reči. A treba aj spríjemniť napríklad čakanie na električku. Lavička nikde rovnako ako očakávaný spoj a niekde ani prístrešok. Prajem každému nech si to užije v horúčavách, alebo v mraze a mať vo výbave navyše barly či palicu. Koľajnice aj zastávkové prístrešky boli z peňazí EU. To sa iste čudovali, že v hlavnom meste kultúry, športu a ešte čohosi, sa na električky čaká postojačky. Za tie roky rokúce sa lavičky mohli doplniť aj z rozpočtu mesta.

Sadnutie nám chýba a odpoveďou sú letné plne obsadené terasky s pohostením, hoci teraz driemu a počkajú si. 

V tomto meste nielenže chýbajú elementárne potreby, lavičky na sadnutie. Možno si kompetentní myslia, že ak nebudú lavičky, zmiznú bezdomovci. Ak vyženú v noci pasažierov z autobusovej stanice s výhovorkou, že takto z nej dostanú na noc bezdomovcov, je to zároveň aj vyhodenie normálnych pasažierov čakajúcich na svoj spoj. Zažil som to v noci v zime, keď môj nočný autobus v ten deň nejazdil a ďalší šiel až asi o 2 hodiny a bol som zo stanice vyhostený. Takže som sa potuloval ako bezďák okolo stanice načapaný strážou. SBS to chápal a že tak to bolo nariadené kvôli bezdomovcom.

Ak si mesto a rozliční prevádzkovatelia myslia, že namiesto hľadania riešenia sa takýmto spôsobom vyhlási boj s povaľačmi a bezdomovcami, čo nie je to isté, asi ich nenapadá, že sedenie slúži najmä občanom, deťom, rodičom, dôchodcom, hocikomu a ak si myslia, že lavičky sú nocľažiskami tým bez domova, je možno to riešiť tvarovaním, delením, ale najmä chovaním spoločnosti, prevenciou, čo sa im často otočila chrbtom. Ľudia bez domova, nie sú totožní s kriminálnikmi, mnohí potrebujú pomoc a vedzme, že nie každý sa vyzná v spleti predpisov, v kľukatom práve, v úradoch čo ich pinpongujú, že to môže byť aj príčina úniku pred komplikovanou civilizáciou, môžu byť aj výsledkom podvodov, najmä z dielne spravodlivosti, partnerských nezhôd, rodinných problémov, únikom od spoločnosti príliš komplikovanej, ale aj macošskej. Sloboda vykúpená chudobou, tichý protest, únik z komplikovanej reality. Často sprevádzaný alkoholom. Ale riešiť problém tak, že sa rušia sedenia, lavičky je príliš primitívne.

Obrázok blogu

Tak som si tiež potreboval ako ZŤPák oddýchnuť s dvoma paličkami, čo mi slúžia trocha nenápadnejšie ako barly. Naplánoval som si vybavovačky, trocha logistiky, ako sa to dnes moderne nazýva, aby som sa nenachodil. Takže cesta MHD, prestup na električku na zastávke bez lavičky (v meste úplne bežný jav), Hlavná ulica a na jej konci hyperobchod. Cesta dosť dlhá pre chôdzu po štyroch, hľadajúc pomoc nejakej mestskej lavičky, skončil som namiesto toho na kamennom múriku schodíkov v mestskom parku na Hlavnej. Iná šanca nebola, lavičky zmizli. Nikde ani živáčka len mladá rodinka beznádejne prechádzala parčíkom sklamaná, že nemá kde ani rozbaliť maškrtu pre svoje dieťa a chvíľu tam sledovať zobkanie holubov. Ďalšia cesta bola do hypermarketu, čo bola vlastne kópia prístupu mesta k ľuďom slabším, s podlomeným zdravím, dôchodcom, čo celý život venovali svoje sily pre túto krajinu. Tu asi prehnané pochopenie pandemických opatrení, čo sa prejavilo opáskovaním hocičoho, kde sa dalo sedieť, či na chvíľu spočinúť, položiť tašku, opáskované lavičky v pasáži, stolovania oproti pohosteniam. O to horšie, že jednotlivé prevádzky, napríklad našich operátorov to pochopili tak, že nepustia zákazníka do strediska, ale nechajú klientov ponižujúco stáť v rade v prázdnom koridore. A pritom v prevádzke, množstvo stoličiek, sedačiek, čo by mohli pomôcť pred strediskom, čoby ako verejnej zóne. Stratili sme nárok na sedenie, získali ale právo na rad. 

Neobyčajne obyčajné WC

Obrázok blogu

A k tomu ani WC v celom areáli nebolo k dispozícií! A ono to zákonite prišlo. Telo nechápalo, že ma zákaz vyprázdňovania a že cesta bola dlhá bez oddychu. Zrejme by som mal svojmu telu vydať príkaz, že teraz nie, nie nie! Nešlo to. Nasrdený som vykrýval z budovy k jedinému rýchlemu a možnému miestu – ku ošumelému pamätníku osloboditeľov mesta, kde je našťastie maskovacia atmosféra pod zdatnými smrekmi. Kúsočkom zelene v púšti prachu, asfaltu, betónu, odrazov z budov, plnej hluku, nervózneho pohybu plechového nekonečného hada. Tak som to tam pokropil (našťastie iba to) a zavlažil, za neustáleho skúmania terénu uprostred frekventovaného námestia, kde sa mal čochvíľa uskutočniť pietny akt ku výročiu oslobodenia mesta. 

Ozaj dal niekto z poslancov do svojho sľubu lavičky, verejné WC?

Asi ťažko a ako to vyzerá inde:

https://horrocks.blog.sme.sk/c/549492/poznas-podla-zachoda-sa-pozna-kultura-naroda.html 

Bariéry a bezbariérovosť

Obrázok blogu

Výklad bezbariérovosti v našom dianí, predstavuje súhrn stavebných, urbanistických, ergonomických, technických, hygienických opatrení a najmä ľudských, empatie, čo by mali myslieť na celé spektrum života ľudí, celej jeho rozmanitosti. Od narodenia až do konca. Od priestorov pre dojčatá, pre prebaľovanie, detské kútiky a opateru, pre nepostihnutých vhodné WC schopné užívania a údržby a pre postihnutých špeciálne WC a priestory, pre dôchodcov aj také madlá, nešmýkľavé podlahy, jednoduché priehlbinky pri pokladničných pultoch, aby bolo kde oprieť paličku, aby sa palička nezosunula a kúsok protišmykového polepu na dlažbe čo zabráni, aby palička, barla, dáždnik, padli na zem pri pokladni, pre všetkých normové schody, rampy, prístupy, výťahy, zábradlia, vešiačiky, stoličky a lavičky, fontánky, navigačné piktogramy, orientačné infotabule, smerovníky, ergonomické pomôcky, pre pravákov aj ľavákov pre vysokých aj nízkych, štíhlych aj tých čo povyrástli trocha do šírky, pre prvú pomoc, pre cukrovkárov pre detí aj starších, rodičov a mnoho iných. Je to vizitka vyspelosti spoločnosti, rešpektovanie iných. Čo všetko tu máme a hlavne nemáme a ako zaostávame za svetom – nechám na zhodnotení čitateľa.

https://cuchran.blog.sme.sk/c/515123/bariery-v-nas.html 

A vlastne bariérovosť, bezbariérovosť, ten pocit predsa už musí byť v nás. A nie je. Je to výchovou či čím, že prehliadame človečenstvo a hľadíme len na seba? Niekedy stačí maličkosť, aby zanikla hoci len malá beriéra čo nás delí a ak to vyjadrím za telesne postihnutých. Len trocha vnímania a empatie... Len trocha. 

Dodržiavanie normových počtov parkovacích miest

Obrázok blogu

Mesto čo nemá vyriešenú dynamickú ani statickú dopravu, mesto čo sa zahusťuje jedna radosť a navyšujú dopravné potreby a pravidlá sú fuč, tak asi preto mešká prijatie územného plánu a neprijalo stavebnú uzáveru, do jeho prijatia a využijúc obdobie chaosu si tu zvoláva developerov ako na bežiacom páse. Tí chrlia nepríliš vydarené projekty, nerešpektujúc ani verejnú mienku, či elementárne technické princípy (petície názory, verejnosti, protesty) zneužívajúc nablblý stavebný zákon, čo využíva protiústavnú klauzulu v stavebnom zákone – verejnú vyhlášku, pod ktorej ochranou sa môže všetko, presne ako s chodbovým nástenkovým tendrom na ministerstve. Ste účastníkom výstavby a nik vás neosloví a o ničom neviete, iba ak by ste chodili lustrovať všetky nástenky na úrade a to každý deň. Takže, ak zvážime aj myšlienkovú a hlavne odbornú úroveň papalášov mesta, nemožno sa čudovať, že sa ignorujú základné právne a normové predpisy a to v zmysle zamerania tohto článku, že sa počty vyhradených parkovísk pre ZŤP ignorujú. Že ZŤP je článkom v spoločnosti, kde sociálka mu dá, ak mu dá, nejaký benefit a mesto formou poplatkov daní, služieb peniažky berie. 

a zdá sa, že ignorantstvo pokročilo ďalej, v spochybňovaní vyhradených miest pre ZŤP, ktoré sú a boli vyhradené na základe vydaných lekárskych posudkov.

Vydanie VZN mestom nemôže a nesmie spochybniť tak závažnú okolnosť. Ale deje sa:

Turizmus?

Mesto záujem nemá o informácie pre návštevníka, ktoré by vedeli priniesť aj finančný prospech. Len púšťa tie táraniny okolo mestského turizmu! O turistike, športe, cyklotrasách, čo mal v sľuboch hádam každý poslanec.

Ani také verejné WC nikomu nič nehovoria, Lebo papaláškovia navštevujú čosi iného a nepôjdu sa zasmradiť do zatekajúceho a večne kaziaceho sa verejného vécka, kde pri vstupe vás zarazí zatuchlý prenikavý smrad a nápis na dverách "platí sa vopred" a natrčená ruka tetušky, čo vám ako mestský podnik nevydá ani len povinnú účtenku. Alebo nie je povinná? Lenže tu chodí aj zahraničný turista. Hanba. Nejaké daňové nezrovnalosti?

Rozpočet mesta

https://kosice.dnes24.sk/mesto-kosice-caka-uz-stvrta-uprava-rozpoctu-chyba-14-milionov-eur-z-coho-budu-skrtat-363658?fbclid=IwAR2NszgYQFL9JGsQOJWVt-d5wVp4n84ZSoBLmhAk5f0Ik6hHq9gNlVlwRLw

a tak sme sa dostali ku rozpočtu mesta. Nemá, nemalo a predsa rozhadzuje kde sa len dá. Takže ak mestu chýba teba to nahradiť. Najlepšie napríklad zvyšovaním poplatkov za nehnuteľnosti, odpad, daňami z nehnuteľností, čo jen najuniverzálnejší prostriedok na plátanie dier v rozpočtoch. Dôvod na zvyšovanie sa vždy nájde.

Pomaly sa zvolebnieva a sú tu nádeje na zmeny?... 

Skryť Zatvoriť reklamu