reklama

O nespútanej cigánke

Poznám jednu cigánku (myslite si čo len chcete, ona nie je Rómka. K moderným Rómom ma ďaleko. Je to pravá cigánka v dobrom slova zmysle). Je mladá a krásna. Má v sebe niečo, čo sa dnes už tak ľahko nevidí. Ženskosť, nespútanosť, slobodu, jemnosť, krásu....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)
Obrázok blogu
(zdroj: internet)

Vždy v lete, keď svieti slnko, oblečie si svoje najkrajšie šaty. Síce sú veľmi jednoduché a ani zďaleka už nie sú najnovšie. Kde- tu sú zašite. Kde- tu sú dokonca deravé... Jej to ale nevadí. Keď sa na seba divá v zrkadle, jej šaty sú večernou róbou a ona sa v nich mení na princeznú. Potom sa ozdobí šperkami. Vlastne klenotmi. Do uší si dá obrovské náušnice v tvare kruhu. Že je to obyčajný plech? Pre ňu sú to šperky od Tiffanyho. Na krk si pripne mušľu na šnúrke. To je jej zafír. Na ruky navlečie všetky náramky ktoré ma. Chce ich mať čo najviac, aby krásne štrngali. Aby dodali každému jej pohybu zvuk, rytmus, hudbu. Potom sa zadíva na svoje topánky. Už vie čo bude nasledovať. Najprv jedna a hneď potom druha. Preč! Preč s nimi! Áno, tak to ma byť! Naboso! Už cíti pod bosými nohami dlážku. Cíti ako sa dotýka zeme. Cíti ako sa dotýka sveta a ako jej svet hľadí chodila. Kontakt. Miluje ten kontakt. Miluje keď jej útle, bosé nohy kráčajú po zemi a ona cíti každý jej kúsok. Kráča po miestnosti a vychutnáva si ten jemný dotyk na chodidlách. Zem jej hľadí nohy. Zadíva sa na seba do zrkadla. Ešte ostáva posledná vec. Posledná bodka, a bude hotová. Vlasy. Sponka, ktorá zväzovala vlasy padá bezmocne na zem. Hneď vedľa bosých nôh. A všetky jej kučery teraz slobodne padajú na plecia. Fontána vlasov. Dlhé, tmavé vlasy jej voľne pokrývajú celý chrbát. Lúče slnka im dodávajú lesk. Potrasie hlavou a vlasy sa roztancujú. Áno. Teraz je konečne pripravená. Otvára dvere z tmavej izby, kde bola uväznená dlhú dobu. Vonku ju čaká slnko. Zalieva ju svojim teplom a žiarou. Nechá ho, nech jej láska tvár, telo, nohy. Vychutnáva si každý nádych a výdych. Teple slnko na koži. Jemný vánok vo vlasoch. Pomaly, nikam sa neponáhľa. Aj tak už je skoro tam. Prichádza na lúku plnú kvetov. Našla svoj tanečný parket. Roztiahne ruky a začína sa točiť. Smeje sa a výska radosťou. Poskakuje sem a tam, neustále sa točí dokola. Rýchlo, rýchlo, rýchlejšie! Spieva si. Všetky piesne ktoré jej prichádzajú na um...Behá, kričí, ujúka....Myslí si čo chce, cíti čo chce a robí čo chce....Je tak slobodná. Iba ona a slnko. Voľnosť a radosť jej prúdia v žilách...tak nespútaná. Tak krásna. Tak jemná. Tak ženská....To je ten okamih, kedy prichádzam ja. Oblečená čisto a z najlepších obchodov. Tak ako sa odo mňa očakáva. Bez jedinej diery na šatách. Bez jedinej záplaty. Moje šperky majú čísla, ktoré reprezentujú karáty a majú "hodnotu". Sú ale tiež veľmi decentne, ako sa patrí. Nech sa hýbem ako chcem, nevydávajú žiaden zvuk - tak ako sa má. Na nohách mám pohodlné topánky. Také čo sa mi hodia ku kabelke. A moje vlasy? Aj keď sú rovnako dlhé ako vlasy tej cigánky, nikdy si ich nerozpúšťam. Ani v noci. Ja predsa musím byt upravená. Ako hovorieva moja mama "nie si žiadna uličnica".Stojím tam a dívam sa na tu cigánku. Beha, tancuje, kričí...Radosť z nej iba srší.... Je tak ženská. A je tak nespútaná. Je v nej niečo silne a pri tom pôsobí tak zraniteľne. Je taká atraktívna aj v tých špinavých šatách....je uchvacujúca, lebo sa nebojí byť ženou. Lebo sa nebojí byť šťastnou. Lebo sa nebojí slobodne vyjadriť čo cíti. Lebo sa nebojí byť kým skutočné je. Nehrá sa na nič. Je to slobodná žena. Krásna, fascinujúca a nespútaná....Hnevá ma. Hnevá ma, že je tak úžasná, voľná a stále ostáva ženská. Hnevá ma, že nedodržuje to všetko čo ja MUSÍM. Že jej sa netyká čo by mala. Že si dovoľuje tak otvorene žiť svoj život. Tak slobodne. To všetko ma dráždi. Dráždi ma to, lebo to všetko chcem robiť aj ja. Lenže ja nesmiem. Zbavili ma mojej slobody skôr, ako som sa smela rozhodnúť či si ju chcem ponechať. Vymodelovali zo mňa modernú ženu. Naučili ma vtlačiť svoje sny a správanie do škatuľky "to sa patri" a "tak sa to ma". Keď sa dívam na tú cigánku, uvedomujem si krutú pravdu. Už nie som viac ženou. Som modernou ženou. Na moje sny existuje šablóna. Moje túžby prešli obriezkou. O mojom obliekaní či správaní rozhoduje spoločnosť a okolie. Naučili ma správať sa vhodne a naučili ma správať sa pôsobivo. Čo ma ale nikdy nikto nenaučil, je správať sa slobodne. Tak ako to cítim a túžim. Už sa viac nedokážem dívať na tú nespútanú ženu! Na tú drzaňu, čo si žije svoj život tak slobodne! Čo cíti emócie celým telom. "Nie! To sa nesmie! To je zlé!" kričím na ňu a ťahám ju späť do tmavej miestnosti odkiaľ vyšla. "Tam patríš! Tam budeš!" Tak je to správne! Niet viac cigánky čo si voľne tancuje v mojom vnútri. Opäť som ju raz uväznila v mojej duši. Opäť raz môj rozum vyhral nad pocitmi. Opäť raz som vychovaná mladá, moderná dáma a žiadna "opovrhnutiahodná" žena. Mam predsa svoje postavenie, viem čo sa patrí........iba kdesi v hĺbke mojej duše drieme malý plamienok nádeje, že sa mi raz podarí toho môjho "správne" vychovaného strážcu duše presvedčiť. Že nájdem vhodné argumenty, aby mi opäť dovolil bosej tancovať v tráve s vlajúcimi vlasmi vo vetre....

Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu