reklama

Keď už teda musíš kritizovať, aspoň sa to nauč!

To je tá jediná veta, čo mi prichádza na um, po posledných dňoch strávených na diskusií k mojím článkom. Aj preto som sa rozhodla, podeliť sa s vami o malý rýchlo kurz teórie kritiky a aj o to ako rozoznať o čo kritikovi ide. To o čom píšem sú síce vety určené diskutujúcim, ale dajú sa použiť aj v súkromnom živote.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)

Spomínam si, že počas mojich školských rokov na univerzite, nás nabádali, aby sme nekritizovali, ak to neviem robiť správne. Škoda, že tak isto nenabádali aj niektorých diskutujúcich tu na blogu. Aj preto som sa vrátila k univerzitným poznámkam a pretvorila ich do nasledujúcich viet. Nie že by som mala potrebu niekoho poučovať čo sa má a nemá hovoriť. To vôbec nie. Každý má právo povedať čo len chce. Môj dôvod pre napísanie tohto článku je prostejší. Chcem aby ľudia sami dokázali rozoznať (v živote a aj na diskusii) podľa štýlu komunikácie kto je partner do dialógu a kto iba primitívne útočí na iných.

 Nič v tomto článku nie je mojím názorom. Sú to prosté teórie komunikácie, ktoré som povyberala. Mne osobne pomáhajú, lebo vďaka nim viem veľmi jasne určiť čo je čo. Tak ako niekedy stojí za to v diskusií určiť kto je kto a o čo mu ide. A ak raz rozoznáte s kým máte tú česť, je jednoduché sa rozhodnúť či v komunikácií pokračovať, alebo ju slušne ukončiť.

 Takže bez ďalších zbytočných slov. Pri komunikácií vždy rozoznávame dva základné typy negatívnych viet. Jedna je negatívna spätná väzba (takzvaná konštruktívna kritika) a druhou je obyčajnou primitívnou kritika. Človek, ktorý vám chce dať spätnú väzbu to robí preto, že vám chce pomôcť. Ten čo vás skritizuje sa často krát snaží, vlastne iba vyzúriť. Alebo zvýšiť si vlastnú hodnotu na váš úkor. Ako teda rozoznáte ten rozdiel? Jeho vlastné slová ho prezradia.

 Spätná väzba:

 - Je vždy špecifická ( V tvojom poslednom článku...)

 - Je popisná (Toto a toto nebolo jasné, skús to ujasniť).

 - Kladie dôraz na vec (Táto časť tvojho článku, táto myšlienka....)

 

Na opačnej strane stojí kritika:

- Je vždy všeobecná (V tvojich článkoch...)

- Je hodnotiaca (Ty si taká a onaká a tvoje články sú také a onaké...)

- Kladie dôraz na osobu (Ty si chcela, tebe išlo o toto a tamto....)

 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prosím vás, milí kritici – ďalším dôležitým bodom je fakt, že tvrdenie bez vecných dôkazov NEVYDÁVAJTE za argument. Je to jedno zo základných pravidiel dialógu. Znižujete vlastnú hodnotu. Keď niečo tvrdím, musím vedieť prečo a musím si to vedieť obhájiť. Ak poviem, že toto a toto nie je nezmysel, musím aj vedieť prečo to tvrdím, a prečo si dovolím niekoho obviniť. Toto funguje nie len v diskusií. Je to tak aj v živote. Ak vám niekto nedokáže povedať prečo si myslí čo práve povedal, viete, že s takým človek nemá zmysel strácať čas v rozumnom dialógu. 

Ďalšie pravidlo diskusie je, že cieľom diskusie nie je zničiť oponenta. Ak sa do vás niekto pustí s vy viete, že jeho jedinou snahou je vás ubiť do komunikačného bezvedomia, zbytočne budete pokračovať v tejto hre.

Spomínam si, ako naša prednášajúca raz prirovnala kritiku k „hambungeru“. Iste si ho viete predstaviť. Dve mäkké žemle a potom mäso. Taká je aj správna (konštruktívna) kritika. Každú kritiku treba začať niečím pozitívnym. Potom nasleduje samotná kritika, ktorá ale má obsahovať aj prípadne riešenia nedostatku. Nakoniec sa sluší a patrí povedať (napísať) opäť niečo pozitívne.

Ľudia strieľajú do okolia kritiku ako náboje z pištole. Naslepo. To, že s niekoho názorom nesúhlasím, mi ešte nedáva právo znižovať jeho hodnotu. Nesúhlasím s tvojím názorom? Šup ho do diskusie, aby som ti ukázal kto tu má pravdu. Aby som ti vysvetlil ako mimo reality (mojej) si. Snaha o pochopenie, ktorá by mala byť základom komunikácie je dávno preč.

Každý má právo na názor a má aj právo ho prezentovať. Aj preto majú mnohí ľudia vlastné blogy. Nikto nie je nútený otvoriť si stránku blogu a už vôbec nie čítať isté články. Keď už ste objavili článok s ktorým sa nedokážete stotožniť, skôr ako o tom poinformujete pisateľa a celý svet, zamyslite sa nad prínosom svojho príspevku. Chcete sa dopátrať pravdy, alebo iba túžite aby ostatný videli váš skvostný príspevok? Ak si myslíte, že autor sa mýli, čo je kľudne možné, nemusíte hneď vytiahnuť najsilnejšie zbrane. Občas snaha o pochopenie a obyčajná úcta urobia svoje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hádam ešte jedna vec (trochu osobná) mi leží na srdci (a aj v žalúdku). Priatelia, chytanie za slovíčka a lacné parafrázovanie sa hodí do krčmy ale nie medzi kultúrnych ľudí. Výroky nie sú výkladom, z ktorého si môžete povyberať to, čo sa dá ľahko prekrútiť. Tak isto ucelený text s istou myšlienkou neslúži k tomu, aby ste premýšľali o samostatnej vete, a už vôbec nie je na to, aby sa násilne vytrhla z kontextu.

 Druhá osobná poznámka je, že vulgarizmy ešte nikdy nikomu nepridali na váhe. A jeho argumentom už vôbec nie. Silné slová signalizujú absenciu argumentov. Lebo kto si je vedomí váhy svojich vlastných slov, nemusí ich odievať do silných až agresívnych výrazov.

 Hádam ešte moja posledná osobná poznámka – ľudia obviňujú iných z toho, čo nechcú vidieť na sebe. Preto to, z čoho obviníte iných, môže byť čítané ako váš vlastný nedostatok. Mňa nedávno ktosi obvinil zo zakomplexovanosti. Nevzala som tu poznámku osobne, lebo viem, že to je veľmi vzdialené mojej osobe. A ako sa následne ukázalo, komplexy boli presne to s čím dotyčný diskutujúci problém mal.

 Na záver jedna praktická komunikačná metóda. V živote a v komunikácií ako takej pomáha naučiť sa používať takzvané „JA výroky“. Uľahčí vám to život a kritiku. Ak už teda potrebujete niekoho skritizovať a nechcete aby sa vám to vrátilo, buďte úprimný. Skúste tento model: JA sa cítim (si myslím).....keď TY robíš....., PRETOŽE....A ak to chcete doviesť k dokonalosti, dodajte: A ja chcem/ potrebujem.....táto praktická formulka sa nazýva „JA výrok“. Vyznie to úplne inak keď poviete: Ja sa cítim nepochopená, keď ma ty v diskusií úplne prízemne zvozíš, pretože mi tie slová nijako nepomáhajú. Ja by som chcela, aby si sa skúsil sám zamyslieť nad silou a účinkom svojich slov, prípadne mi dal riešenia. Samozrejme, že tú vetu je možné upraviť, aby znela prirodzenejšie.

 O teóriách komunikácie sa dá napísať ďaleko viac a stále by sme nevyčerpali ani zlomok z toho čo táto veda obsahuje. Ak ale po prečítaní tých pár základných informácií nechcete naďalej pôsobiť ako burani, doporučujem zamyslieť sa nad komunikačným štýlom, ktorý používate. A tiež môžete sami vo svojom okolí objavovať tých čo sa vám snažia pomôcť a tých, čo sa na vás iba snažia vyzúriť.

 A ak stále cítite potrebu kritizovať ma (a iných blogujúcich pisateľov), prosím aspoň sa to naučte!

 

Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu