V mojom živote je zopár hviezd. Privial mi ich život a sú pre mňa dôležité. Snažím sa o ne starať najlepšie ako viem. Tými hviezdami sú moji priatelia. Sú pre mňa veľmi dôležití.
Občas ale, ako teraz, sa stane že ta hviezda zhasne. Že ten človek sklame. Že zradí a opustí čo sľúbil, keď sme sa stali priateľmi.
Môj milovaný malý princ povedal – „ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú.“
Jedna hviezda môjho života zhasla, lebo na to zabudla. Zhasla, lebo jediné čo ju začalo zaujímať bol jej osobný rast. Otázka ako sa mám a čo riešim sa stali tak chladnými, ako jas jej hviezdy v mojom živote.
Premýšľam, či som mohla niečo urobiť a ak by som mohla, či by som chcela. Stojím tu a dívam sa na mŕtvu hviezdu v mojom živote. Mŕtva hviezda, mŕtve priateľstvo. Iba črepy spomienok na niečo čo boli živé. Kedysi. Sme už len formalita.
Premýšľam, kde sú tie hranice, kedy sú ľudia ešte našimi priateľmi a keď už sa len snažíme udržať pri živote to, čo je dávno chladným kameňom. Opäť ma myšlienky vedú k malému princovi a jeho slovách o spoznávaní sa. Ako povedala líška – Spoznávame len tie veci, ktoré si skrotíme...ak chceš priateľa, skroť si ma!
Lenže čo ak už nie je vôľa, chuť skrotiť si ma? Vtedy padá hviezda v mojom vnútri. Keď niekoho sklame priateľ, človeku je akosi vnútorne smutne. A aj mne je. Pretože ma ktosi vymenil za „veľké pravdy“ o živote a o duši. Pretože ma ktosi prestal brať akou som a začal túžiť ma zmeniť v niečo čím nie som. Lenže, keď som nebola taká akých priateľov ten človek túžil mať, opustil ma. Nechcel ma skrotiť, chcel ma pretvoriť.
Niektoré priateľstva končia aj takto. Viem. Ľudia sa menia a aj priateľstva sa menia. Občas ľudí treba nechať odísť z našich životov, aby uvoľnili miesto iným. Lenže ako sa vnútorne s niekým rozlúčiť? S niekým koho ste si vážili? S niekým koho ste poznali a s kým ste toho veľa vybudovali? S niekým kto vás hlboko sklamal a zranil? Niekoho komu ste verili a on vás zradil? Niekoho...vlastne nie iba Niekoho. Priateľa. Blízkeho priateľa. Niekoho komu ste dôverovali.
Tak málo otváram svoje vnútro. Tak málo dôverujem. O to viac to potom bolí, keď v mojom vnútri umrie hviezda.
Malý princ povedal – čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou. A moja hviezda – blízky priateľ, bola dôležitá. Rok a pól sa snažím udržať pri živote niečo, čo má odísť. Už viem. Je čas pohnúť sa vred. Pozametať črepy a ísť ďalej. Už príliš dlho sa trápim pre niekoho kto sa pre mňa už dávno prestal trápil.
Poučila som sa a idem ďalej. Vďaka Bohu, že na mojom nebi je ešte stále plno nádherných a žiarivých hviezd.
