Pohľad prvý
Prišla domov pekne nahnevaná. Hodila tašku na zem, a ešte do nej pár krát rozčúlene kopla. Poobzerala so po chodbe. Dvere do kuchyne boli otvorené. Podišla bližšie a uvidela mamu, ktorá varila večeru. Prestala venovať pozornosť taške a obrátila ju na ňu. Aj tak je to jej chyba. Nahnevane vošla do kuchyne.
„Vieš, že kvôli tebe som musela POL hodinu stáť na zastávke a čakať na ten blbý autobus? Čo si mi to včera dala za cesťák? Už je neplatný. Pol hodinu som tam musela stáť. Chápeš aká som bola naštvaná.“
Mama síce netušila čím presne sa „previnila“, tak či onak - jej vlastné dieťa sa tu na ňu vyvyšovať iste nebude. Pekne ho spacifikuje.
„Mladá dáma, to s kým sa takto rozprávaš!? Čo to máš za tón!? A pozdrav sme kde nechali?“
„Nepočuješ čo som povedala!?“ už kričí rozčúlená a nepochopená dcéra „Kvôli tebe som musela pol hodinu čakať na zastávke.“
Ale už ani jedna strana nepočúva tu druhú. Pustili sa do boja...boja o víťazstvo nad tým druhým. Ak vyhrá mama, prehrá dcéra. Ak vyhrá dcéra, prehrá mama...kto to tento krát vyhrá? No nech už vyhrá ktokoľvek, kto v tomto prípade prehrá určite, bude ich spoločný vzťah a dôvera.
Pohľad druhý
Prišla domov s obrovským úsmevom. Tašku položila na zem a hľadala mamu. Mama bola v kuchyni. Varila večeru.
„Mami, ani neuveríš čo sa dnes stalo.“
„Povedz“ usmiala sa na ňu mama
„Vieš ako si mi dala tie odchody autobusov? Nuž tak už neplatia. Musela som pol hodinu čakať na autobus, lebo išiel až o pol“
„To ma mrzí.“
„Nie, nie, to vôbec nemusí. Ako som tam tak stála, povedala som si, že nevadí, aspoň sa prejdem po okolí a o pol sa vrátim na zastávku....išla som späť do mesta a stretla som Petra – spomínaš si na neho?“
„Ten z Nitry?“
„Áno, ten. Predstav si, dali sme sa do reči a vravela som mu, že hľadám prácu. A on že hľadá čašníčku. Takže mi hneď aj ponúkol brigádu. Aké šťastie. Ešte dobre, že si sa pomýlila.“
oOo
Čo v skutočnosti odlišuje ľudí, ktorí sú šťastní a optimistickí, od tých mrzutých, je spôsob interpretácie a spracovania okolností života.
Sharma S. Robin - Mních ktorý predal svoje Ferrari
Občas na to proste zabúdame....a pritom je tak dobré si to pripomínať.............