Nemali čo robiť, tak podpálili človeka

Taliansko má novú aféru. Je tak významná, že dokonca aj ľudia ako ja – bez televízie a teda bez správ sa o nej dozvedeli. Diskutuje sa tu o nej na každom rohu. Pred pár dňami, pár mladých chalanov (16 a 19 rokov) sa nudilo. To sa stáva. Stáva sa to na Slovensku, stáva sa to aj tu v Taliansku. Stávalo sa to za „mojich čias“ a stáva sa to a teraz. V čom je to ale iné je ich spôsob zábavy – rozhodli sa zohnať si benzín a podpáliť človeka. Len tak, z nudy. A svoj plán aj zrealizovali. Stalo sa to blízko Ríma

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Nejdem teraz súdiť tých mladých ľudí. To zvádne aj taliasnká justícia. Skôr premýšľam, ako veľmi chorá musí byť spoločnosť kde sa čosi také stane. Aká choroba ju to kvári, keď dokáže klesnuť pod zvieracie pudy a zabíjať vlastný druh ani nie pre zábavu, ale z nudy. Ako veľmi ďaleko sme si vyposúvali vlastné hranice. Každá generacia ich posunula o kúsok ďalej v mene progresu a slobody. Pretože najhoršie sú predsa limity. Ako veľmi sme moderní a pokrkoví. Nakoľko sme to potom ešte vlastne ľudia. Humánni ľudia. Nakoľko majú slova ako pomoc, solidarita, ľudskosť, jednota ešte význam, platnosť. A nakoľko stojíme o to aby význam mali?

Nejdem ale ani súdiť našu spoločnosť. Čo ma na tom celom zarazilo bola moja reakcia a myšlienka o mne samej. Premýšľala som – keby som tam bola. Na tej vlakovej stanici, kde horí muž a mladíci na naň dívaju a bavia sa na tom. Išla by som ho hasiť? (nehovorím, že by som nezavolala z mobilu pomoc, to iste áno. Hovorím, priblížiť sa, stať sa aktívnym aktérom celej záležitosti a riskovať). Čo vy, išli by ste hasiť neznámeho muža, riskujúc preň vlastný život? Priznám sa nahlas – nešla by som. A to je to smutné.

Je zbytočné kritizovať „tých zlých“, pohoršovať sa, zatial čo my, my sme tí dobrí a nikdy by sme také nič neurobili...Nie len tí čo niečo urobia, ale aj tí, čo to dovolia, lebo neurobia nič iné len sa budú mlčky prizerať sú v istom zmysle na jednej lodi. Väčšina z nás si o tom radšej prečíta na internete a povie si aká strašne neľudská je tá mládaž. Prejaví ľudský súcit takto naďiaľku, z bezpečia. Uistí sa v tom, že je dobrým ľudským indivíduom a klikne si na stánku s bulvárom. Takí sme...aj ja som taká. A potom sa len divim, že keď potrebujem pomoc, nik tu neostal čo by mi pomohol. Hoc len s kočíkom do autobusu...

Raz som čítala krásny citát: Keď prišli Nemci pre židov v susednej dedine, nič neurobil aj keď ho prosili o pomoc. Lebo to nebol jeho problém. Keď prišli Nemci pre židov v jeho dedine, nič neurobil aj keď ho prosili o pomoc. Lebo to nebol jeho problém. Keď prišli Nemci pre židov v susednom dome, nič neurobil aj keď ho prosili o pomoc. To predsa nebol jeho problém. Keď prišli Nemci pre NEHO, začal prosiť o pomoc, ale už tam neostal nik, kto by mu pomohol....


Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu