História Banskej Štiavnice je bohatá a rôznorodá. Jej vznik a postupný rast umožnilo hodnotné nerastné bohatstvo, nachádzajúce sa v okolí i v jej samotnom podloží. Dnes už však zašlú slávu tohto baníckeho regiónu pripomínajú len rôzne čriepky z toho, čo sa po dolovaní v tamojšom podzemí zachovalo. Ale všetky tie miesta, ktoré bolo možné – predovšetkým v záujme rozvoja turistického ruchu - sprístupniť pre verejnosť, svorne pripomínajú i svedčia, že význam banskoštiavnického regiónu bol vo svojej dobe značný, a to aj z celosvetového hľadiska.
Banská Štiavnica je aj mestom, v ktorom sa Andrej Braxatoris zamiloval do Márie Pišlovej. V reakcii na nešťastný osobný príbeh lásky - už ako básnik Andrej Sládkovič – vytvoril najrozsiahlejšiu ľúbostnú báseň na svete „Marína“ (1846).
Bezprostredne po pricestovaní do Banskej Štiavnice 11. septembra – chcel som navštíviť mineralogickú burzu, akciu, konajúcu sa v rámci Salamandrových dní 2020 – som sa dal do reči s jednou paňou. Prišli sme spolu tým istým autobusom, ona niesla z Krupiny do tunajšej Banky lásky hygienické rúška na tvár, s výtvarným návrhom vhodným pre sobáše snúbencov.
Hoci som si nezapamätal jej meno, aspoň takto jej za ukážku jej osobnej práce verejne ďakujem.
V Banskej Štiavnici som sa znova ocitol po rokoch. Ohromil ma ruch, akým toto mesto – v „zapadnutom strede Slovenska“ – v súčasnosti žije.
Jednak som bol prekvapený z intenzity dopravného ruchu, ktorý relatívne úzkym uliciam mesta jednoducho nepristane. Ale, ako som videl na vlastné oči, vodiči dopravných prostriedkov všetkých druhov ho zvládajú bez problémov, takrečeno bravúrne.
Na druhej strane som bol prekvapený množstvom ľudí v uliciach. Samozrejme, mnohí boli len návštevníci ako ja. Užívali si posedenie pod slnečníkmi na terasách alebo vnútri mnohých kaviarní či podobných zariadení. Premieľali sa z obchodu do obchodu alebo rezko stúpali hore-dolu po chodníkoch, boh vie kam ich viedla cesta.
Opanoval ma pocit, ako keby bolo v Banskej Štiavnici všetko zadarmo.
Vedel som, že ľudia tu v každej chvíli utrácajú, ale akoby to vôbec nevadilo. Asi preto sa prihodilo aj mne, že som z domu odchádzal so 160 eurami, ale – čo sa týka hotovosti – vrátil som sa domov len s jedným eurom a deviatimi centami vo vrecku.
Ako protihodnotu som si priviezol bohaté dojmy, veľa fotografických záberov, zopár minerálov a suvenírov pre najbližších.
Tých fotografií je priveľa nato, aby som ich – myslím si, že vhodné na zverejnenie – zverejnil „jedným vrzom“. Čo sa len architektúry týka, fotogaléria by bola dosť rozsiahla. Preto som rozdelil vybrané zábery, v tom poradí ako vznikali, na dve časti. Prvá časť z nich približuje rôzne pohľady na Banskú Štiavnicu po ceste do jej historického centra, takmer až k Námestiu svätej Trojice so známym morovým stĺpom. V druhej časti budú tie, čo zachytávajú vtedajšiu atmosféru na tomto turisticky významnom mieste a pohľady, ktoré ma upútali na spiatočnej ceste. Lebo, hoci sa jedná stále o to isté prostredie, pohľady „odzadu“ sú iné ako tie čo vidíme spredu.
F O T O G A L É R I A
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
