Najprv ešte o druhom kole festivalu Gaštanček 2019
V druhom kole 21. ročníka tohto medzinárodného festivalu ťažili nádejní mladí speváci zo Slovenska (Vranov n.T., Spišská Nová Ves, Pečovská Nová Ves, Sabinov) a z poľského mesta Rzeszów, pri interpretácii svojej druhej piesne, z hudobnej podpory skupiny Funny People.
Festival Gaštanček je totiž produktom slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce medzi mestským Domom kultúry vo Vranove nad Topľou a Mládežníckym domom kultúry v Rzeszówe.
Patrí medzi ojedinelé podujatia svojho druhu.
Každoročne ho organizačne a technicky pripravia zamestnanci mestského Domu kultúry vo Vranove nad Topľou, ktorý je aj jeho vyhlasovateľom. V tejto organizácii, ako som sa dozvedel, pracuje dokopy osemnásť zamestnancov; ak by sa niekedy „nechovali ako fanatici“, asi by úroveň festivalu Gaštanček vyzerala inak. (A už toto je prvý z momentov, ktorým chcem venovať túto časť článku.)
O víťazoch festivalu a o oceneniach
S trochou nadsázky by som mohol tvrdiť, že porazených spevákov Gaštanček 2019 vlastne nemal. Všetky mladé speváčky – i ten jeden spievajúci „mladý muž“ – predviedli dobré výkony, spomedzi ktorých boli niektoré ešte lepšie.
Cenu divákov získal Vranovčan Michal Vancák.
Zvláštnu cenu poroty si vyspievala Vranovčanka Kristína Noemi Jenčová.
Tretie miesto obsadila Marietta Mareková zo Spišskej Novej Vsi.
Druhé miesto získala Michalina Grzybowska z Rzeszówa.
Celkovým víťazom sa stala Aleksandra Kedra, taktiež z Rzeszówa.
P O H Ľ A D N A „ I N É S Ú V I S L O S T I “
Ako som spoznal vranovský Dom kultúry
Pred dvomi rokmi som sa ocitol uprostred leta vo Vranove nad Topľou a potreboval som prístup k internetu. Keď som sa pýtal ľudí na ulici, doporučili mi navštíviť knižnicu v metskom Dome kultúry, že tam určite je. Dom kultúry by mi napokon bolo aj ťažko nenájsť. Chodil som popri ňom, idúc peši do centra mesta z miesta ubytovania na Dlhej ulici.
Už „sviežosť“ a výzdoba vestibulu urobili na mňa dojem. A, ako som stúpal na poschodie do knižnice, dobrý dojem z prostredia neslabol ale sa umocňoval. Aj na knižničné oddelenia bolo radosť pozrieť.
Vybavil som si čo som mal, a na spiatočnej ceste som sa vo vestibule pristavil pri vystavených obrazoch. Aj som si niektoré odfotografoval cez mobilný telefón.
Ako „sviežosť“ pôsobila na mňa najskôr „novota“ priestorov vo vestibule.
Minulý rok som opäť zavítal do vranovského Domu kultúry, ale už som sa na návštevu pripravil lepšie – prišiel som s fotoaparátom, vediac, že ho využijem.
V knižnici pre dospelých v ten deň akurát bežala akcia bezplatného vydávania čitateľských preukazov, nuž ho ponúkli aj mne. To je síce fajn, povedal som, ibaže ja som cezpoľný. To nevadí, dostal som odpoveď – aj tak môžete mať „náš“ čitateľský preukaz.
(Hoci sa nedal vystaviť na počkanie, naozaj mám - doma na Liptove - vranovský čitateľský preukaz.)
Keď som odišiel z knižnice, ostal som v budove kultúrneho domu dovtedy, kým som si neprezrel všetky očividne prístupné priestory. Akurát tam boli naištalované dve rozdielne obrazové výstavy. Prezrel som si aj stálu, voľne prístupnú expozíciu o histórii vranovských ulíc.
Svoje dojmy i zábery do osobného archívu som si pôvodne mienil nechať pre seba.
Len mi trochu vŕtalo hlavou, že vo Vranove nad Topľou majú taký pôsobivý Dom kultúry, hoci som (aj) vo významnejších slovenských mestách videl, že sa mu niektoré tamojšie nevyrovnajú.
Až keď som sa, z oficiálneho hodnotenia práce samospráv v celoslovenskom meradle, dozvedel, že vranovská samospráva bola (opäť) vyhodnotená ako najlepšia, pochopil som – aj na príklade Domu kultúry vo Vranove nad Topľou – prečo je to asi tak, a nie inak.
Dal som si tú námahu, a „prelúskal“ som webovú podstránku [2] skrz-naskrz.
Keď som uvidel fotogalériu na webovej podstránke [3], uvedomil som si isté veci, ktoré som predtým nevedel. To ma inšpirovalo napísať na blog SME.sk – ako môj osobný, verejný prejav uznania – články [4], [5] a [6].
Pokračovanie spoznávania
Na tento rok, i tento čas, pripadlo osláviť významné okrúhle životné jubileum súrodenca-jubilanta, bývajúceho – vo Vranove nad Topľou.
A tiež sa stalo, že som obdržal aj – vôbec nečakané, ale milé - pozvanie na návštevu Vranova nad Topľou, vôbec nesúvisiace s oným jubileom v najbližšej rodine.
Prišiel mi e-mail tohto znenia. – Citujem:
» Dobrý deň. Predčasom som si prečítala váš príspevok z 20.10.2018 o Vranove nad Topľou. Navštívili ste aj Dom kultúry vo Vranove n. T. a vaše postrehy i slová uznania o našej práci nás veľmi tešia. Pracujem tu 22 rokov a je pravda, že ak by väčšina z 18 pracovníkov tejto organizácie neboli fanatici, tak by to vôbec takto nevyzeralo.
Budova domu kultúry je 43-ročná budova, ale v roku 2010 prešiel interiér DK rozsiahlou modernizáciou z prostriedkov EÚ, pretože sme realizovali projekt v rámci cezhraničnej spolupráce s poľským mestom Rzeszów.
"Celkový rozpočet projektu je takmer 2 milióny €, z toho rozpočet slovenskej strany je 1,64 milióna a poľskej 330 tisíc €. Príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prestavuje pre celý projekt sumu 1 670 000 €. Okrem toho na realizáciu projektu prispeje aj štát 10-timi percentami schváleného rozpočtu. Keďže cieľom projektu je rozvoj a udržiavanie spolupráce v oblasti kultúry medzi partnerskými mestami, jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj realizácia rôznych spoločných neinvestičných aktivít striedavo u obidvoch partnerov ."
Píšeme veľa projektov ale len zlomok bol schválený a podporený ... Píšeme niekoľko projektov ročne.
Úspešne sme, v rámci cezhraničnej spolupráce, zrealizovali aj mikroprojekty (na aktivity, nie investície). Kultúra bez hraníc ... a projekt Spája nás tanec.
Ako jediný na Slovensku robíme nielen nakupovanú kultúru ale aj vlastné autorské divadelné predstavenia, muzikály, do ktorých zapájame hlavne mladých ľudí z vranovských škôl ale aj zamestnancov MsDK.
Prvý decembrový týždeň školám ponúkame 9 predstavení Pesničkového Mikuláša, ktoré každoročne navštívi 3000 detí z Vranova a okolia. Ponúkame ho už 20 rokov, vždy má iný príbeh a poučenie pre deti.
Ako jediný realizujeme vlastné spevácke súťažné festivaly s medzinárodnou účasťou Gaštanček (21. ročník) alebo Zlatý Gaštan.
Navyše náš pán riaditeľ Ing. Alfonz Kobielsky je veľmi aktívny človek.
Založil Asociáciu kultúrnych stredísk na Slovensku AKIS, ktorá združuje niekoľko desiatok kultúrnych stredísk po celej republike. Reagoval tak na nedostatok záujmu zo strany štátu o kultúrne inštitúcie. Jednoducho aj práca kultúrneho zamestnanca sa dá robiť trochu inak. Ako príspevková organizácia patríme Mestu, ale nečakáme len na príspevok.
Pán Cudziš, rada by som Vás pozvala na niektoré z našich podujatí.
Vo štvrtok 30.5 2019 o 19.00 začína festival Gaštanček (prvé kolo) a v piatok 31.5.2019 o 10.00 h, za účasti 500 žiakov Vt. škôl, aj druhé kolo. Výkony spevákov od 12 do 15 rokov hodnotí odborná porota, ale aj diváci.
S pozdravom Nusová Silvia – referent, Programové oddelenie DK « Koniec citovania.
Také pozvanie, nie že som nemohol – ani som nechcel odmietnuť.
Už som rozumel tomu, prečo je pri každej mojej návšteve (minimálne) vestibul „vyzdobený“ rôznymi výtvarnými dielami. Napríklad [7] v tejto súvislosti uvádza:
„Vstupný vestibul domu kultúry má rozľahlé a slnečné priestory, ktoré sú prístupné širokej verejnosti. Využívajú sa hlavne na usporiadanie výstav rôznych autorov, recepcie, prezentácie firiem, škôl a výrobkov (Burza práce), výstavy záhradkárov, alebo módne prehliadky s kult. programom. Dlhodobo sa využíva na prezentáciu našich regionálnych autorov. Svoje práce tu prezentovali: M. Kudzia, M. Štecová, P. Križovenský, E. Miňo a pod.“
Pri pohľade na fotogalériu [3] som usúdil, že technické vzdelanie predurčovalo riaditeľa domu kultúry (titul Ing.) pre riadenie realizácie takého rozsiahleho projektu ďaleko viac ako napríklad – na jeho mieste - humanitne zameraného vzdelanca.
Tušil som, že sa asi pri mojej tretej návšteve vranovského Domu kultúry stretneme.
Poučná exkurzia
Moje tušenie – u želanie – sa splnilo. Pani Silvia Nusová ma zoznámila s Ing. Alfonzom Kobielskym.
Chápal som, že obidvaja majú v súvislosti s festivalom Gaštanček 2019 stále plné ruky práce a nikto z nás nechce strácať čas neplodnými debatami. Najlepšou odpoveďou na určitú moju zvedavosť bolo, že ma previedli po miestach v dome kultúry, kam by som si inak asi sotva dostal. A, veru, bolo tam na čo pozerať.
Dom kultúry vo Vranove nad Topľou je zmodernizovaná kompaktná stavba. Pri pohľade z ulice veľkosťou nevyniká, ale v skutočnosti v sebe ukrýva množstvo priestorov, z ktorých sa každý jeden využíva (alebo bude už zanedlho využívať).
Bezprostredne vedľa estrádnej sály na prízemí sa nachádza reštaurácia Junior, ktorá sa síce pri popise jednotlivých priestorov domu kultúry spomína ([8]), ale nie je nikde zobrazená. Aj keď predstavuje pre ekonomický výsledok prevádzkovania domu kultúry nepodstatný prínos, je jej situovanie veľmi praktické pre návštevníkov kultúrnych podujatí buď priamo v budove alebo v jej priľahlom okolí.
Renovácia suterénu domu kultúry umožnila využiť tamojšie priestory na zriadenie kultúrno-spoločenského Centra mládeže mesta Vranova a jeho širokého okolia. Vznikli tam tri sály s celkovou plochou 268 m2.
Jedna sála, plánovaná aj pre bowling, je tesne pred inštaláciou potrebného zariadenia.
Ostatné sa už intenzívne využívajú.
V jednej práve nacvičovali členovia folklórneho súboru Orgonina pod dohľadom prednostu mestského úradu a folkloristu Ing. Imricha Konyu.
Na porovnanie - predpokladám, že napríklad folklórny súbor Vranovčan, ktorý práve načal druhú polstoročnicu existencie, v čase svojho zrodu v r. 1968 zrejme nemal na prácu vytvorené také dobré podmienky. (Pozri [9].)
Popri veľkých priestoroch v dome kultúry ako sú estrádna sála, kinosála 3D kina Mladosť ([10] alebo centra mládeže, existujú aj menšie intenzívne využívané priestory.
Dokazuje to napríklad časový rozpis využívania klubovne, zavesený na dverách.
Riaditeľ A. Kobielsky hovorí, že ju poskytujú všetkým tam uvedeným spoločenským organizáciám – grátis.
Inú „špecialitu“ vranovského domu kultúry predstavuje veľkoplošný výťah, ktorý – okrem iného – predstavuje významnú pomoc imobilným alebo ťažko zdravotne postihnutým občanom, ak sa potrebujú dostať niekam nahor. (Darmo by sme tvrdili, že dnes je to už samozrejmosť, nie je to tak.)
Pri Dome kultúry vo Vranove nad Topľou majú tiež vlastný zastrešený mobilný pódiový systém, využívaný pri rôznych príležitostiach, najmä masovejších kultúrnych podujatiach.
Uvážlivý človek, keď si dá všetky tieto rozdielne momenty do súvisu, vie si vážiť prácu kolektívu agilných ľudí, ktorí sa o toto všetko zaslúžili a snažia sa to aj ďalej zvelaďovať – na všeobecný prospech. (Aj keď, ako viem, dnes nikto z nich na takej práci nezbohatne.)
Mal som možnosť (opakovane) zažiť dobrý pocit z výsledkov práce Domu kultúry vo Vranove nad Topľou. Celému tamojšiemu kolektívu za to úprimne ďakujem.
Pramene:
[1] ahttp://mdk.rzeszow.pl/wiadomosci/1/wiadomosc/7464/kasztanek_2019mlodzi_wokalisci_wrocili_do_kraju_z_pucharami
[2] https://kulturavranov.sk
[3] https://kulturavranov.sk/o-nas/modernizacia
[4] O Vranove nad Topľou, I.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/494370/o-vranove-nad-toplou-i.html
[5] O Vranove nad Topľou, II.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/494471/o-vranove-nad-toplou-ii.html
[6] O Vranove nad Topľou, III.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/494510/o-vranove-nad-toplou-iii.html
[7] https://kulturavranov.sk/o-nas/priestory/109-vestibul-dk
[8] https://kulturavranov.sk/o-nas/priestory
[9] www.vranovcan.sk/historia
[10] https://kulturavranov.sk/archiv/rok-2019/824-gaštanček-2019
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
