Očividne rada chodila aj do hôr.
Švagor Kazimier Dluski (1855 - 1930) založil v r.1902 vlastné sanatórium na liečbu pľúcnej tuberkulózy v Zakopanom a Marie Curie, v tom čase už materiálne dobre zabezpečená (prvá žena v profesorskom zbore parížskej Sorbonny, nositeľka dvoch Nobelových cien - v r.1903 za fyziku, v r.1911 za chémiu) prispela v roku 1904 finančným darom na jeho dokončenie.
[Keďže sa Dluski a Marie Sklodowska tak dobre poznali, hádam nebude odveci krátka poznámka o Kazimierovi Dluskom a ďalších súvislostiach. Dluski už ako študent Waršavskej univerzity začal byť politicky veľmi aktívny v socialistickom hnutí. Od roku 1881 žil v Paríži, kde študoval politické vedy a medicínu. V Zürichu sa stretol so staršou sestrou Marie Sklodowskej Bronislawou, s ktorou uzavrel manželstvo v septembri 1891. Keď v roku 1897 navštívil Dłuski Zakopané na poľskej strane Vysokých Tatier, rozhodol sa tam otvoriť veľké moderné sanatórium na liečbu tuberkulózy. K finančnej podpore svojho projektu sa mu podarilo spresvedčiť okrem Marie Curie-Sklodowskej napríklad aj najväčšieho poľského prozaika Henryka Sienkiewicza (1846 - 1916), a tiež štátnika a diplomata Ignacya Jana Paderewského (1860 - 1941). Sanatórium sa otvorilo v roku 1902. Dłuski bol jeho riaditeľom šestnásť rokov a vydal sériu vedeckých prác v oblasti tuberkulózy.
Na slovenskej strane Vysokých Tatier, približne v tom istom období a v podobnom vednom obore, pôsobil Kežmarčan Vojtech Alexander (1857 - 1916), ktorý ako prvý už v roku 1896 robil röntgenologické pokusy. Zhotovil sériu snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy.]
Marie Curie-Sklodowska verná Poľsku i Vysokým Tatrám
Hoci od roku 1891 žila trvalo v Paríži, ostávala verná svojim zakopanským príbuzným, priateľom i Vysokým Tatrám. Spoľahlivou partnerkou sa jej časom stala neter Helena Dluska (1892 - 1922), popredná ženská priekopníčka športového horolezectva vo Vysokých Tatrách. V r.1899 vystúpila Marie Curie aj s manželom Pierrom na vrchol Rysov (2 499 m) a Pierre, očarený nádherou výhľadu, jej vraj povedal: „Táto zem je ozaj veľmi krásna a teraz už chápem, že ju tak miluješ.“
Marii Curie záležalo na tom, aby si Vysoké Tatry obľúbili aj jej dcéry Irena a Eva a napríklad v roku 1911 strávila aj s nimi, v spoločnosti netere Heleny Dluskej, jej sesternice a horolezeckej partnerky Ireny Pawlewskej (1892 - 1982) a študenta geológie Waleryho Goetela (1889 - 1972) niekoľko dní v oblasti Kriváňa (2 495 m). Inokedy chodili zas pri Popradskom plese.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
