Čo sa zmení v SME po odchode Penty? – Dátum?

Písmo: A- | A+

Pred pár dňami som napísal blog „Polopravda = lož, a lož má krátke nohy“, v ktorom som poukazoval na (zbytočnú) neúprimnosť SME, ktorá mu na dôveryhodnosti nepridáva. Akoby som hrach na stenu hádzal!

 Nadišiel Deň Zeme (22.4.), a to je ten deň, keď SME na svojich čitateľov „vybaflo“ ďalší oznam – „zabalený do poloprávd“ – totiž, že investičná skupina Penta – predajom svojho podielu - odchádza z vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva (aj) denník SME.

 Tak nejako by to čitateľskej verejnosti oznámil nejeden rozumný spravodajca:

 Investičná skupina Penta odchádza z „nášho“ vydavateľstva...

 To by však nesmeli byť pisálkovia SME – pravdepodobne s dlhoročnou novinárskou praxou – aby tento jednoduchý reálny fakt nespojili s tajuplnými náznakmi, viď #neustupiliSME a podobnými táraninami.

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Vzhľad webovej stránky spravodajského servera Petit Press SME 22. apríla t.r. znenazdajky ozvláštnil tajuplný „oznam“ #neustupiliSME. Keď naň kliknete, objaví sa text – plný (pre „radového“ čitateľa bezvýznamných údajov, ktoré ho vôbec (ale vôbec nemusia zaujímať!) - no v ktorom nieto ani zmienky o tom, od čoho „SME neústupilo“, resp. prečo neústupilo... A to by už voľakoho aj naozaj zaujímalo, hoc by bol zameraný vyslovene len na drby.

 Hrozilo SME azda, že stúpi do ... veď viete do čoho. (?)

 Ja som to, podľa rôznych zdanlivo bezvýznamných náznakov, tušil už dávno, že do čohosi SMEtiari stúpili, a to zrejme už dávnejšie.

 Autorská strana šéfredaktorky SME Beaty Balogovej je priam presiaknutá duchom akéhosi neurčitého „novinárskeho vlastenectva“ v súvislosti s jej spolupatričnosťou k SME a zaplnená menami ľudí, ktoré mi (ako „radovému“ neplatiacemu čitateľovi) nič nehovoria, a vlastne ma ani nezaujímajú. Ani zábery z prostredia redakcie SME nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Jediným ich zmysluplným účelom je (azda) zakryť priestor, ktorý mal byť popravde naplnený – pravdou (ak už sa rozhodli smerom k čitateľovi niečo hovoriť)!

 Sú tam uvedené jediné (pre mňa) podstatné informácie, totiž, že redaktori SME majú v pláne vyžiť z digitálneho predplatného SME.sk. Okrem toho, že odchod Penty z Petit Pressu je pre nich akési bližšie nešpecifikované víťazstvo, aspoň pre jeho šéfa Alexeja Fulmeka určite.

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Zakladateľ SME Fulmek: Snažil som sa skultivovať Pentu. Jej odchod je víťazstvo.(!)

 Toto jeho vyhlásenie (ak to naozaj povedal), je však pre radového čitateľa SME.sk akosi neobvykle dôsledne zašifrované, pretože jedným dychom konštatuje, že (citujem:) „pre čitateľa je to nezbadateľná vec, lebo Penta nemala žiadny vplyv“. (!)

 Spomína sa víťazstvo - v akom boji? – V boji proti štyrom ročným obdobiam?

 Mne osobne tento štýl pripomína voľakedajšie (ešte za socializmu) kecy komunistických tajtrlíkov, ktorí nechceli priznať objektívne fakty a dávali prednosť zahmlievaniu, ktoré im však veľmi nešlo. Neklamným znakom toho, že sa ocitli v takejto situácii, bolo, že začali chŕliť množstvo bezvýznamných fráz (dôsledne od veci) alebo sa snažili rozprávať nezrozumiteľne a – pre istotu – potichu. Keď ich niekto obratom usvedčil z klamstva, bez mihnutia oka priznali čo predtým popierali, buď nevedeli alebo si nepamätali. Mali tak hrubú kožu, že ich vôbec nevyviedlo z miery tak zázračne rýchlo si na inkriminované fakty spomenúť a prípadne odporcu ešte poopraviť.

 Tak si to rozmeňme, pani Balogová, pán Fulmek, „sedliackym rozumom na drobné“. –

 Penta (údajne) na prácu v Petit Press alebo v redakcii SME nemala (žiaden) vplyv. Ale (asi) vám „robila dusno“. Jej odchod je akýmsi víťazstvom. – Koho víťazstvom a v čom to víťazstvo spočíva? Máte v pláne aj naďalej pracovať rovnakým štýlom... (boh nám pomáhaj!) A chcete si slušne žiť. To už však zrejme bude problém, budete totiž musieť naďalej „bojovať a víťaziť“.

 Diskutéri v diskusii k spomínaným článkom sú totiž prevažne pesimistickí. Dožadujú sa návratu k očividne lepšej verzii diskusie aj k náprave ohľadom Sportnetu. Je teda dosť dobre možné, že aj Penta kládla dôraz na vyššiu kvalitu práce, a šéf Petit Press-u sa ju v tomto ohľade snažil „skultivovať“.

 V článku [1], tiež kritickom k SME.sk som zabudol spomenúť jeden (tiež) podstatný moment. – Dočasne „odkomknuté“ články pre nedpreplatiteľov SME.sk.

 Nie, žeby som bol na tie (prevažne) „bezcennosti“ zvedavý, ale som opakovane skúšal presvedčiť sa o pravdivosti vašich údajov. Pri prevažnej väčšine „zámkom“ označených tituliek sa nachádzal údaj, že články sú ešte zopár desiatok minút prístupné aj pre nepredplatiteľov, ale v skutočnosti boli „zamknuté“. Po dvoch odstavčekoch text vybledol a nastúpilo zreteľné predplať si!

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F.Cudziš)

 Na samom spodku textu sa nachádza tvrdenie: Tento článok je odomknutý do 18:22. Časový údaj v pravom dolnom rohu obrázka ukazuje, že sken obrazovky PC bol urobený o 17:41. V tom čase, ako vidno z bledého textu, bol už však článok „zamknutý“. Tieto (akoby) zlomyseľné klamstvá sú na SME.sk úplne bežné. 

 Neviem, ako to berú iní čitatelia, ale ja – akoby ste mi napľuli výsmešne do tváre!

 Takým činom nemáte u mňa ani zamak nádeje, že si vás voľakedy predplatím.

 To mi pripomína jeden žart spred parlamentných volieb. – Jedna staršia pani postávala trochu dochrámaná pred prechodom cez cestu, lebo krátko predtým sa na chodníku pošmykla a spadla. Jeden mladík sa jej ponúkol pomôcť, a pritom sa jej spýtal koho bude voliť... komunistov? Ona mu odvetila: Mladý muž, ja som spadla na zadok, a nie na hlavu.

 Tak nejako podobne je to aj s vami, v SME.sk. Chceli by ste si slušne žiť z toho, čo vám ľudia dopredu zaplatia, ale robotu – odfláknuť a ešte k tomu (ako ja zvyknem hovoriť) „sypať ľuďom piesok do očí“. Spamätajte sa, kým je čas.

 Pramene:

[1] https://cudzis.blog.sme.sk/c/559640/polopravda-loz-aloz-ma-kratke-nohy.html

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Skryť Zatvoriť reklamu