Text [1] pokračuje:
»V čase podpisu totiž listina za slovom Petícia neobsahovala slová Návrh pre poslancov, takže si mysleli, že sa podpisujú ako občania, a nie ako poslanci. “Vzhľadom na závažnosť predmetného tvrdenia predseda NR SR Andrej Danko rozhodol o odmietnutí prijatia kandidatúry s tým, že dotknutého účastníka upozornil, že pokiaľ sú jeho práva dotknuté, môže podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR,” uviedol vo vyhlásení Kostelník.« Koniec citovania.
V článku [2], ktorý som napísal tiež len na základe podobných informácií (inými slovami – na základe toho, čo som si na ich základe myslel), som zaujal svoj postoj k danému prípadu.
Dodatočne som si však uvedomil jeden veľmi podstatný moment. –
Ak sa niekomu prihodilo (alebo ešte len prihodí), že naletel na nejakú lákavú (pritom „nefér“) ponuku a uzavrel právoplatnú zmluvu s neserióznou firmou, darmo sa neskôr na súde – žiadajúc zneplatnenie danej zmluvy – obhajuje, že pri jej podpise „si to predstavoval (nejako) ináč“. Ak je zmluva formálne, z právneho hľadiska, bez závad, sudca v takom prípade len pokýva hlavou, a pre istotu sa opýta, či ju podpísal bez nátlaku, t.j. dobrovoľne. Lebo, ak to bolo tak, zmluva je platná.
Čo je na tomto príklade podstatné?
Okrem podpisov zmluvných strán, zmluva obsahuje ďalšie právne náležitosti, vyžadované viacerými právnymi predpismi.
Z tohto pohľadu sú tvrdenia poslancov NRSR o tom, čo si pri podpisovaní Molnárovej petície mysleli, IRELEVANTNÉ a ako také sú to vlastne len chabé VÝHOVORKY.
Oni predsa musia (resp. mali by!) veľmi dobre vedieť, že každý jeden zákon je súčasťou právneho systému, ktorý platí ako celok a že ustanoveniami žiadneho zákona nemožno argumentovať izolovane, podľa toho, ako sa to komu v danej chvíli hodí.
Počas aktuálneho funkčného obdobia (2016 – 2020) sú poslancami NRSR, a to v zmysle príslušných zákonných ustanovení o parlamentných voľbách. Z titulu svojej funkcie, poberajú náležitý plat a ostatné požitky podľa jedného zákona, ale napríklad prídavky na deti (ak nejaké majú) im prináležia podľa iného zákona.
A podobne je to aj v prípade petičných akcií.
Darmo by sa poslanec NRSR dožadoval, aby jeho podpis na petičnom hárku akejkoľvek „bežnej“ občianskej petície rátali za tisíc „obyčajných“ podpisov iných občanov. V takom prípade je, podľa jedného zákona (petičného), občanom ako každý iný.
Z hľadiska petície na podporu prezidentskej kandidatúry však už jeho podpis nie je podpisom radového občana, ale podpisom poslanca NRSR, a to podľa iného zákona (o právomociach poslanca NRSR).
Je zrejmé, že Ján Molnár nemá reálnu šancu stať sa prezidentom Slovenskej republiky ani v prípade akceptovania jeho kandidatúry. Jedno mu však treba uznať – ukázal, ako ľahko možno, z právneho hľadiska, „nachytať na hruškách“ aj ľudí, ktorí zákony tvoria.
Pramene:
[1] Bizár sa nekoná! Antisystémový dôchodca Molnár prezidentom nebude: Bol to podvod
https://www.topky.sk/cl/1002083/1769331/Bizar-sa-nekona--Antisystemovy-dochodca-Molnar-prezidentom-nebude--Bol-to-podvod
[2] Ako to vidím ja: Podvod ako podvod!
https://cudzis.blog.sme.sk/c/501244/ako-to-vidim-ja-podvod-ako-podvod.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
