V roku 1687 sir Isaac Newton vydal knihu s titulom "Principia Mathematica" (matematické princípy), ktorá pojednávala o dvoch rozsiahlych a hlavne úspešných fyzikálnych teóriách: o Newtonových pohybových zákonoch, kde bola zachytená klasická mechanika a o Newtonovom gravitačnom zákone, ktorý opisuje (dá sa povedať) základnú silu v prírode - gravitačnú silu.
(Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_fyziky)
Vychádza to tak trochu symbolicky, že o 330 rokov neskôr - a až (!) 290 rokov po jeho smrti, vznikajú (podložené náčrtom teórie kozmodriftu) základy tzv. koncepčnej fyziky, veľmi názorným spôsobom dopĺňajúcej problematiku oboch spomenutých Newtonových teórií.
V článku "O čom je koncepčná fyzika" (https://cudzis.blog.sme.sk/c/454239/o-com-je-koncepcna-fyzika.html) som sa, pravda, venoval len Newtonovým pohybovým zákonom, a to v súvislosti s otázkou fyzikálnej povahy kinetickej energie. Dospel som k záveru, že kinetická energia je základná forma energie, ktorá predstavuje fyzikálny fenomén s objektívnou povahou. Pravdepodobne jedine len takto možno vysvetliť fakt, že energia je schopná (aj v bežných "pozemských" podmienkach) meniť svoje formy, a to bezo zbytku - v zmysle zákona zachovania (objektívnej) energie. Jej kvantitatívne množstvo, "naviazané" na konkrétne množstvo hmotnosti - z dôvodu vnútornej látkovej štruktúry telies (resp. súvisiace s hmotnosťou) - striktne udáva všeobecne známa Einsteinova rovnica
E = m.c(na druhú). A (aj) tento fakt poukazuje na veľmi vysokú rýchlosť "skutočného" (vlastného) pohybu Zeme - jej kozmodriftu, spolu so Slnkom a ostatnými planétami, v svetovom priestore.
Jedným zo základných predpokladov teórie kozmodriftu a koncepčnej fyziky je, že na objektívny priebeh dejov možno zodpovedne usudzovať najlepšie na základe poznania tvarov objektívnych dráh pohybujúcich sa telies. Tvar objektívnych dráh nie je totiž deformovaný žiadnymi "priemetmi" reality kozmodriftového priestoru do relativity pozorovateľného priestoru.
To je skutočný dôvod, prečo tak veľmi záleží na tom, aby sme Keplerove zákony výslovne doplnili o zdanlivo nepodstatnú poznámku, že všetky tri predpokladajú Slnko v stave relatívneho pokoja.
Chápeme, prečo Kepler sformuloval svoje zákony práve v takomto znení.
Už ťažšie je však pochopiť neochotu, diskutérov v diskusiách k mojim článkom, pripustiť oprávnenosť racionálneho doplnku ku klasickému zneniu prvého Keplerovho zákona, ktorý prosto konštatuje, že objektívna astronomická situácia (nielen) našej, tzv. heliocentrickej sústavy je úplne iná. Že sa vlastne jedná o stav, ktorý som pre pracovné potreby vo svojich úvahách nazval helio-dynamickou sústavou.
Pretože som niečo také predpoklad, už dávno som sa rozhodol - lebo v podstate ide len o formalitu, proti ktorej nemajú čo namietať ani "veľkí" vedátori - dosiahnuť tento minimalistický cieľ (avšak s ďalekosiahlym významom) byrokratickou cestou. Napríklad súdnym rozhodnutím.
Pri tomto zámere som sa inšpiroval tzv. "Opičím" procesom, ktorý sa konal v roku 1925 v USA. Dôvody tohto procesu a podrobnosti okolo neho si ľahko možno "vygúgliť" pod heslom "Opičí proces".
Tam síce išlo o niečo iné. Fanatickí náboženskí tmári v niektorých štátoch USA dokázali uzákonniť zákaz vyučovania evolučnej teórie na školách, čo mnohých pokrokových Američanov iritovalo. Preto zámerne vyvolali súdny proces, ktorý tmárskemu žalobcovi priniesol značnú hanbu a širokej verejnosti v USA odvtedy umožnil modernejšie myslenie.
Ja som naopak postavený pred problém, nie ako sa vysporiadať s prílišne konzervatívnymi vedátormi a ich žiakmi tu v Európe, ale ako ich primäť pochopiť, že prežívajú okrem eufórie z rozsahu svojho poznania aj neuvedomený stav tzv. "učením zatemnenej mysle". Aby im spadli pomyselné klapky z očí, čo im bránia v ďalšom poznávaní objektívnej reality, ktorú si zaumienili študovať a venovať sa tomuto úsiliu po celý svoj profesný život.
Vo svojich úvahách a plánoch označujem tento (prípadný) súdny proces pojmom "Homo-proces", lebo by sa v ňom malo preukázať, že aj na Slovensku žijú rozumní ľudia, ľudia druhu "homo sapiens sapiens". Aj vedci, ktorí nie sú odkázaní len (ale predovšetkým) na prístup k Webu of Science, pomocou ktorého spisujú svoje "štúdie zo štúdií", určené viac-menej na uloženie do políc (trebárs v Centre vedecko-technických informácií), kde na ne najskôr bude iba padať prach.
Za to sa mi dlhodobo dostáva, zo strany diskutérov k mojim článkom na blogu, nielen nevyberaných urážok a dehonestovania kvality môjho vzdelania, psychického stavu, ale aj priamo zastrašujúcich vyhrážok o prípadnom zbavení svojprávnosti. - Možno tým súdom, ktorý by mal na môj podnet učiniť pravde zadosť.
Medzi diskutérmi tejto sorty dosť výrazne "vyčnieva" anonymný diskutér s nickom "tyso".
Práve minulý týždeň som natrafil v časopise .týždeň 18/2017 na pozoruhodnú myšlienku o pravde, napísanej nie brilantne:
"Pravda možno nemusí byť napísaná úplne brilantne, možno celkom stačí, že je pravdou." (Martin Mojžiš: Máme čítať túto dôležitú knihu?)
Ja som si dobre vedomý toho, že svoje netradičné myšlienky nepodávam odbornej i laickej verejnosti vždy práve najlepším spôsobom. Treba však mať na zreteli, že ako teória kozmodriftu tak i tzv. koncepčná fyzika sú, povedal by som, teoretické koncepcie majúce za cieľ poukazovať na vzájomné súvislosti poznatkov niektorých fyzikálnych vied. Jedná sa o akési špecifické "prierezy" historického vývoja týchto vied, kde prakticky "všetko so všetkým súvisí" a naozaj nie je jednoduché (bez pedagogických skúseností) nájsť optimálnu formu ich podania. Alebo ich doplnenia o nové predpoklady, vedúce k pozoruhodným záverom.
Pevne verím, že sa reakcia odbornej i laickej verejnosti k týmto snahám sa časom zmení k lepšiemu.
Prvými takýmito náznakmi sú aj prípady, keď trvá niekoľko desiatok hodín, kým sa rozvinie diskusia k obsahu jednotlivých článkov, ako to bolo napríklad pri článku "Ako sa Einstein prerátal" alebo pri poslednom článku "O čom je koncepčná fyzika".
Trvalo tri a pol dňa, kým sa v diskusii nazbieralo spolu päť príspevkov. V nich sa snažil hovoriť k veci jedine pán Járay, aj keď je iného názoru, a ja som mu primerane odpovedal. Šiesty - nadôvažok - bol "štek", ktorý si napokon neodpustil "tyso".
Osobne predpokladám, že na príčine je fakt, že potencionálni diskutéri si potrebovali niektoré tvrdenia v nich obsiahnuté najprv premyslieť, a potom hľadali pádne protiargumenty, ktoré sa im však akosi nedarilo nájsť. Začali teda obohrávať starú platňu s neadresným spochybňovaním obsahu a autora. Čo rozumnejší však zrejme radšej ostali ticho, v očakávaní ďalších myšlienok, ktoré im snáď priblížia predmetnú problematiku znova o kúsok viac.
Ja to, obrazne povedané, pokladám za "potlesk tichom".
Okrem toho tiež predpokladám, že napríklad (neanonymný) diskutér, ktorý mi voľakedy dávnejšie celkom jednoznačne odporúčal najprv "vyštudovať matfyz" alebo sa radšej preorientovať na písanie o politike (a nie o fyzike), by dnes už volil celkom iné, minimálne opatrnejšie slová.
Ako absolvent "matfyzu", dokázal by som vôbec tvoriť tzv. koncepčnú fyziku?
Dielo Isaaca Newtona možno doplniť (a viem to) aj pri problematike gravitácie a gravitačného poľa, alebo v optike, v súvislosti s teóriou svetla.
Aj to je dôvod, prečo budem trvať na dotiahnutí môjho (zverejneného) podnetu, v správnom konaní pred ministerstvom školstva SR, do úspešného konca.
Na pripomenutie:
V zmysle zákona č. 138/2004 Z. z. o správnom konaní som predložil ministerstvu školstva SR (poslané poštou 21.3.t.r.) žiadosť o textovú zmenu v štátnych vzdelávacích programoch a učebných osnovách, NA VŠETKÝCH STUPŇOCH ŠKÔL alebo iných vedeckých a vzdelávacích inštitúcií v pôsobnosti Slovenskej republiky, a to v časti týkajúcej sa Keplerových zákonov, menovite prvého Keplerovho zákona.
Navrhovaná textová zmena spočíva v doplnení znenia prvého Keplerovho zákona o konštatovanie, že takto formulovaný zákon považuje Slnko za nehybné. (Hoci nehybné nie je, lebo sa pohybuje vesmírnym priestorom a svoju planetárnu sústavu pritom unáša so sebou.)
Vedúci úradník, ktorý na ministerstve školstva rozhodoval o spôsobe vybavenia podnetu, z neznámych príčin neakceptoval zvýraznenú časť podnetu a "všetky stupne škôl" zredukoval len na základné a stredné školy a postúpil podnet sekcii regionálneho školstva (prípisom 2017-5158/14220:3-10A0 z 3.4.t.r), z ktorého ho delegovali (obrazne povedané - zrejme princípom "zákona padajúceho h...nojiva") na vybavenie Štátnemu pedagogickému ústavu.
V štátnom pedagogickom ústave (ŠPÚ) však, v zmysle zákona o správnom konaní, nerozhodli. Vydali iba odborné stanovisko pre ministerstvo čkolstva (324/2017 z 18.4.t.r.) s odporúčaním, aby som sa - ako autor podnetu - ja osobne obrátil na Slovenskú akadémiu vied (SAV), pretože ŠPÚ (zrejme, vraj) NEMÔŽE a ani NESMIE "posudzovať znenie všeobecných zákonov fyziky alebo podnecovať ich revíziu v SAV".
Preto sa pýtam: "A ja, čo som ani nevyštudoval "matfyz", môžem a smiem "obťažovať" SAV - "samozrejmosťami"?
Pritom - predpokladám - ministerstvo školstva SR sa na SAV obrátiť, v racionálnej veci, môže kedykoľvek!
Ako si ministerstvo školstva trúfa realizovať takú "akciu", ako je ohlásená rozsiahla školská reforma na Slovensku, keď "zakopne" už na takejto - takpovediac - "prkotine" a nevydá právoplatné rozhodnutie v správnom konaní, ktoré som inicioval? Vydaniu takéhoto rozhodnutiu nič nebráni.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
