Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien

Písmo: A- | A+

S príchodom jari pravidelne rozkvitajú snežienky, ktoré sme kupovali v maličkých kytičkách našim mamám a manželkám (aj) k sviatku MDŽ. Teraz som snežienky ešte nevidel ... a neuvidia ich naživo ani starenky v domovoch dôchodcov.

 Brány domovov dôchodcov sú zavreté

 Na jeden z domovov dôchodcov sa často dívam priamo z okna svojho bytu, ale starú priateľku, ktorá v ňom pobýva, nemôžem zahliadnuť. – Lebo korona! (A všetky opatrenia s tým súvisiace.) Brány sú zavreté. Dnes ráno som opäť vyzrel z okna oným smerom.

Budova CSS Anima, učupená pod Hájom-Nicovô, v slnečnom ráne, 7.3.2021.
Budova CSS Anima, učupená pod Hájom-Nicovô, v slnečnom ráne, 7.3.2021. (zdroj: FOTO: F. Cudziš)

 Pri tom pohľade ma nevdojak napadla paralela k dávno stvoreným veršom básnika:

  Stojí si pod Hájom CSS Anima,

 slniečkom zaliata budova splínov,

 a v tomto domove staroby-choroby

 družina starčekov – bývalých synov ...

 V nedeľu poobede som zašiel k bráne do areálu Domova a do tam inštalovanej schránky som vhodil 3D pohľadnicu s kyticou bielych margariet a s nápisom „Všetko najlepšie“. Na druhej strane so srdečným pozdravom pre moju priateľku i pre jej spolubývajúcu, a tiež pre všetky ženy čo tam bývajú alebo pracujú. A s prísľubom na konci (za ktorý sa však nemôžem stopercentne zaručiť): Budú aj lepšie dni.

 Lebo zajtra budú mať všetky sviatok – Medzinárodný deň žien.

 Niektorí tento osvedčený sviatok podceňujú ako „relikt socializmu“ a uprednostňujú skôr „obchodnícky“ sviatok Valentína, možno ani netušiac, že sviatok MDŽ je výsledkom úporného boja o niektoré práva žien v časoch tvrdého kapitalizmu (1908).

 Ja však patrím medzi „starú gardu“ a viem, že zlato nehrdzavie. Básnik by povedal: „... A diamant v hrude nezhnije.“

 Aj mnohí terajší obyvatelia domova – Centra sociálnych služieb Anima na Podbrezinách v Liptovskom Mikuláši – patria medzi odolnú „starú gardu“. Vraví sa síce „Marec – poberaj sa starec!“, ale mnohí starší neochabujú, snažiac sa držať pri živote aj v týchto neradostných covidových časoch zo všetkých síl.

 Je to úžasné. Vraj od počiatku roka ich umrelo asi desať – a všetko vyše deväťdesiatročných. Aj práve dnes, opäť viala nad vrátnicou čierna zástava. Ktosi sa s Animou navždy rozlúčil.

 Všetkým ostatným v srdci prajem, aby sa dočkali chvíle, keď si spolu so svojimi najbližšími budú môcť opäť sadnúť na slnkom zaliatu letnú lavičku.

 Medzitým sa aspoň na chvíľu potešme z medzinárodného dňa žien.

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Skryť Zatvoriť reklamu