V Liptovskom Mikuláši, meste s bohatými historicko-kultúrnymi tradíciami, vzniklo v tomto období gymnázium Michala Miloslava Hodžu.
Dodnes je jednou z architektonicky najvýraznejších budov v Liptovskom Mikuláši. Pôvodne dvojkrídlová budova, v súčasnosti po novodobej prístavbe trojkrídlová budova, je na severnej strane kompozične dotvorená mohutnou vežou. Hlavná časť budovy – stredné krídlo, tak ako aj nová prístavba sú mohutné dvojtraktové budovy s chodbami do ulice a učebňami do dvora. Týmto riešením budova vytvára tiché priestory určené na výučbu, zatiaľ čo rušnejšie komunikačné priestory sú obrátené k takisto rušnej (rovnomennej – pozn. autora) ulici.
Severné krídlo tvorí telocvičňa v prízemí (malá gymnastická, pôvodne jedáleň) a veľká telocvičňa nad ňou, určená na spoločenské športy. Obe krídla stoja na vysokej kamennej podmurovke. Novodobé južné krídlo budovy sa snaží farebnosťou nadviazať na pôvodnú budovu. Pôsobí však oveľa ľahším dojmom, keďže mohutné murované múry pôvodnej budovy sú tu nahradené ľahším presklenným skeletom. Celkovo pôsobia novo.
Prvé gymnázium v Liptovskej stolici dokončili až v roku vzniku prvej ČSR (1918) a dali mu meno M. M. Hodžu, ale začali ho stavať ešte za Rakúsko-Uhorska v rokoch 1914 - 1916 podľa návrhu maďarských architektov Zoltána Bálinta a Lajosa Jámbora. Hoci sa jeho architektúra mala priblížiť ornamentikou fasád miestnemu folklóru, bola skôr variantom budapeštianskej secesie s jej záľubou v tehlových rámovaniach a ornamentoch, ktoré tu sú tvorené červenými tehlami na bielom podklade budovy. So strechou, pôvodne zelenej farby tak tvorili tri farby maďarskej trikolóry. [1]
Michal Miloslav Hodža (1811 -1870) bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr – Hurban – Hodža); brat Ondreja Hodžu a strýko Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu. [2]
Zákutiu na konci Tranovského ulice dominujú tri budovy: Liptovská galéria P.M.Bohúňa, Tolerančný evanjelický kostol a historická evanjelická fara, v ktorej sa (u hostiteľa M.M.Hodžu) v dňoch 10.-12. mája 1848 uskutočnila významná schôdza slovenských národovcov. V prítomnosti Ľudovíta Štúra a Hurbana tam schválili štrnásť bodov Žiadosti slovenského národa, ktorá obsahovala návrhy na riešenie postavenia slovenského národa v rámci Uhorska Dnes je v nej zriadená stála expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa.
K storočnici Gymnázia M.M.Hodžu už dlho dopredu pripravilo slávnostnú expozíciu aj Múzeum Janka Kráľa. Keď som to zistil, rozhodol som sa navštíviť ju – už aj kvôli tomu, že moja dcéra tu tiež študovala (na osemročnom gymnáziu) v rokoch 1994 – 2002.
Pamätám si, ako by to bolo dnes, prišiel som raz na jar 1994 domov a manželka mi hovorí:
„Lenka by chcela ísť študovať na osemročné gymnázium a práve sa chystajú písomné testy pre záujemcov, lebo záujem je veľký a prijmú len tridsať najlepších do jednej triedy...“
„Nuž, nech ide, ak má takú vôľu.“
„Aj má vôľu ísť tam študovať, aj je zvedavá, ako by na tých testoch dopadla. ... Ja by som tam išla s ňou (Lenka bola v štvrtom ročníku základnej školy), ale ... treba tam platiť.“
Jednalo sa o dáky dvadsať-tridsaťkorunový poplatok za tie testy, nuž som sa tomu len v duchu zasmial. A sám som bol zvedavý, ako si dievča bude počínať.
Dodatočne som sa dopočul, že tie testy absolvovalo 180 až 330 uchádzačov o štúdium na osemročnom gymnáziu. Ona sa umiestnila medzi pätnástimi najlepšími. Doniesla tie testy (zo slovenčiny a matematiky) aj domov. Bol som prekvapený náročnosťou otázok; akoby neboli kladené budúcim (de facto) „piatakom“ základnej školy!
Neskôr ona sama spomínala, ako ich učitelia neraz opakovali, že to bol najlepší ročník, aký sa tam v osemročnom gymnáziu zišiel, lebo neskoršie ročníky študentov už údajne nedosahovali úroveň tých prvých.
Neviem, či to bolo spôsobené čiastočne aj zmenou školskej politiky, keď školy začali neskôr dostávať finančné prostriedky podľa počtu študentov, alebo to bola len zhoda náhod, že sa vtedy stretli najlepší z najlepších, a to z dosť širokého okruhu uchádzačov.
Podľa mňa, to len dokazuje, že školy by mali systematicky robiť výber a nie nábor študentov, v čom sa zhoduje aj veľa schopných učiteľov, pre ktorých je ich povolanie poslaním.
Týždeň-dva pred koncom expozície k storočnici Gymnázia M.M.Hodžu, v Múzeu J.Kráľa v Liptovskom Mikuláši, som si teda (v jeden pekný slnečný deň) vzal fotoaparát a išiel som si ju aj pozrieť – aj zdokumentovať.
Niektoré expozície fotografovať nemožno (už sa mi to prihodilo), inokedy len za príplatok k vstupnému. Ale aj tak je to veľmi výhodné, lebo komentár sprievodcu expozíciou sa ľahko zabudne (alebo v pamäti popletie), ale na záberoch ostane všetko správne zachované, naviac hutne zhrnuté. Svojím spôsobom, súkromné fotografie týchto „obrazov v kocke“ sú akýmsi symbolickým ocenením technickej i výtvarnej práce tvorcov či už jednotlivých expozičných panelov alebo expozície ako celku.
V závere tejto časti článku ponúkam čitateľovi pohľady na oficiálnu expozíciu k storočnici Gymnázia M.M.Hodžu vo februári 2019, ako ju pripravili agilní pracovníci Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši v predstihu už v jeseni 2018.
V druhej časti článku ponúknem pohľady priamo z prostredia gymnázia.
Pokračovanie.
Pramene:
[1] Gymnázium Michala Miloslava Hodžu
https://sk.wikipedia.org/wiki/Gymnázium_Michala_Miloslava_Hodžu
[2] Michal Miloslav Hodža
https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Miloslav_Hodža
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
