Ak niekto žiada nespochybniteľný experimentálny dôkaz, prevedený priamo tu na Zemi, ktorý by potvrdzoval správnosť teórie kozmodriftu, neuvedomuje si do dôsledkov, čo vlastne žiada.
Na základe obsahu niektorých príspevkov v diskusiách k mojim článkom sa však obávam, že ich autori nemajú ani predstavu, ako by taký dôkaz mohol vyzerať. Teoreticky by sa mohlo stať, že by vehementne žiadaný dôkaz nespoznali, ani keď by som im ho predložil zabalený v ozdobnom papieri s potlačou -dôkaz-dôkaz-dôkaz-.
V roku 1851 predviedol verejnosti francúzsky fyzik Léon Foucault (1819-1868) experiment, ktorý dokázal rotáciu Zeme pomocou špeciálneho kyvadla. Na prítomných laikov vtedajšia atmosféra určite nepôsobila nijako dramaticky.
Kyvadlo tvorila 28 kg ťažká pozlátená guľa o priemere 30 cm, zavesená na 67 m dlhom oceľovom drôte, ktorý bol upevnený na strope Panteónu v Paríži. Na kyvadlo pri experimente pôsobí zdanlivo tzv. Coriolisova sila, ktorá ho vychyľuje proti smeru otáčania hodinových ručičiek. V skutočnosti sa netočí kyvadlo, ale Zem. Kyvadlo si len zachováva stále rovnaký smer kmitania (rovinu kyvu v objektívnom priestore). Pre odborníkov to bolo niečo veľkolepé.
Pôsobilo by to podobne aj na týchto "dôkazistov", keby predtým o tom niečo nečítali?
Toľkoto k rotácii Zeme v priestore.
Ak uvažujeme o translačnom pohybe Zeme v priestore, teoreticky sú možné tri principiálne situácie - podľa toho, v akom sú pomere objektívna rýchlosť Slnka a relatívna "obežná" rýchlosť Zeme na jej zdanlivej (keplerovskej) ročnej dráhe. Dva z nich by predstavovali pre život na Zemi a jeho evolúciu nepredstaviteľnú katastrofu.
V dôsledku zotrvačnosti Zeme na jej dráhe priestorom by periodicky vznikali preťaženia, majúce za následok odtrhnutie sa atmosféry i vodnej masy svetových morí a oceánov od Zeme a ich únik do kozmu. Lámala by sa zemská kôra a borili by sa všetky horstvá, to všetko sprevádzané vulkanickou činnosťou nepredstaviteľnej intenzity.
Pozorujeme niečo z toho?
To svedčí o tom, že ani jedna z prvých dvoch teoretických možností (pri vzniku našej slnečnej sústavy) nenastala.
Pre tretí prípad je charakteristický veľmi veľký nepomer rýchlosti uvažovaného objektívneho pohybu Slnka a relatívneho pohybu Zeme, ktorý dlhodobo zaručuje stabilné podmienky pre geologický vývoj Zeme a následne evolúciu života na nej.
Podľa toho možno, pri otázke objektívneho pohybu Zeme, odhadnúť reálnu fyzikálnu situáciu - kvalitatívne. A podľa iných nespochybniteľných javov na Zemi možno určiť tento pohyb aj kvantitatívne.
Toto je hutne načrtnutá stratégia pri riešení otázky, ako sa objektívne pohybuje naša rodná Zem.
Majúc takto predpoklady, aby bol postup riešenia otázky v každom okamihu názorný, t.j. prístupný kontrole tzv. "zdravého rozumu", sa pýtam:
Aká je fyzikálna príčina existencie relativistických javov?
Práve ony sú totiž tie "iné nespochybniteľné" javy, pomocou ktorých možno otázku objektívneho pohybu Zeme úspešne riešiť.
Ako protiklad uvedeného spôsobu racionálneho uvažovania je (pre mňa nepochopiteľné a nezodpovedné) zotrvávanie na neprecizovaných formuláciách Keplerovych zákonov, ktoré sa tiež týkajú problematiky pohybu Zeme.
V procese historického vývoja poznania, po spoznaní každého poznatku principiálneho významu, by mala nastať revízia súboru dovtedajších poznatkov, či novozískaný poznatok nejakým spôsobom neprecizuje niektoré staršie koncepcie. Ak nie skôr, nuž v dnešnej dobe už mali vedci vypracovať nejaký zacyklený algoritmus, ktorým by sa mali pritom riadiť.Lebo takto možno odhaliť aj (doslova) neúmyselné omyly v doterajšom poznaní. A to sa v mnohých prípadoch nestalo.
Ja môžem tiež žiadať dôkaz, že planéty v slnečnej sústave sa skutočne pohybujú "keplerovsky" - po uzavretých eliptických dráhach, doslovne "okolo" Slnka.
Taký dôkaz neexistuje, lebo ani nemôže existovať.
Mám dostatočné vzdelanie nato, aby som vedel, ako sú formulácie Keplerovych zákonov o pohybe planét myslené. Ibaže - chyba! - nie sú k nim uvedené potrebné doplňujúce údaje. Ako také predstavujú len "východiskový model - pracovnú pomocku" pri riešení mnohých praktických úloh bez toho, aby táto pomôcka zodpovedala objektívnej realite. Je to totiž možné, a bolo by to v poriadku, keby sa tento moment aj primerane zdôrazňoval študentom pri učení.
Prečo teda vedecké autority už dávno nenapravili túto nedôslednosť?
Prečo im nevadí, že sa o týchto "nedorobkoch" stále oficiálne vyučuje na školách?
No, ak tento smutný stav nenapravili doteraz, iste sa nebudú mať k činu sami od seba ani teraz.
"Myšlienka" z diskusie k mojim článkom, totiž, že "romány môže písať každý, ale o fyzike nie" navodzuje zdanie, akoby vedátori mali monopol na pravdu. Ale nechcú sa o ňu podeliť so širokou verejnosťou ani len na úrovni všeobecného svetonázoru. Spoločnosť ich však, v konečnom dôsledku všetkých financuje - a teda má na to právo.
Nebudem strácať čas skúmaním, ako to v tejto sekte odborníkov vlastne je, a skúsim zariadiť, aby to, čo neurobili z dôvodu svojej profesionality sami od seba, museli urobiť v dôsledku nariadenia byrokrata.
Právnici tvrdia, že nemožno podať súdnu žalobu "vo verejnom záujme" - napríklad s požiadavkou na doplnenie formulácií Keplerovych zákonov. (Je zrejmé, že keby právnici také niečo pripustili, súdy by boli okamžite zavalené žalobami vo verejnom záujme, ktorými by sa nedočkaví občania snažili napraviť mnoho zlého vo svojom okolí i v svojom osobnom živote.)
Súdnu žalobu možno podať len v konkrétnom záujme, ak boli poškodené konkrétne práva konkrétnych osôb alebo konkrétne osoby utrpeli konkrétnu škodu.
Keby som nemal už odrastené deti, ktoré dávno absolvovali svoje školy, zažaloval by som štát, zastúpený kompetentnými inštitúciami, za "ohlupovanie" svojich detí v škole, kde ich učili okrem rozumných a osožných vecí aj vyslovené nezmysly, napríklad ony "neúplné" formulácie Keplerovych zákonov.
Takto musím hľadať iného zodpovedného (a "odvážneho") rodiča, ktorého deti sú v škole práve vystavené (aj) ohlupovaniu, a samy ešte nie sú schopné rozlíšiť, čo je pravda a čo nie, aby formálne podal potrebnú žalobu. Preto ich musí zastúpiť ich zákonný zástupca.
Ideálne by bolo, keby to bol uvedomelý rodič-učiteľ.
Som ochotný uhradiť potrebné poplatky, aj prípadnú odmenu.
Ide o budúcu kvalitu myslenia našich detí, a vôbec všetkých potomkov.
Mnohé deti - prirodzene - zbožňujú svojich učiteľov a veria im na slovo. Ako dokazuje aktuálny stav vedy, neskôr už nikto neprotestuje. Hoci sa absolventom vysokých škôl objektívne rozšíri odborný rozhľad, ich myslenie je už špecifickým spôsobom "pokazené", a to v dôsledku neblahého pôsobenia utajených nezmyslov, ktoré si v dobrej viere osvojili (vďaka nezodpovednosti niekoho iného).
Kontakt: cufr@centrum.sk
