Navštevujúc pravidelne svoju dlhoročnú priateľku na dôchodku v Centre sociálnych služieb Anima v Liptovskom Mikuláši, som sa minulý rok v lete náhodou zoznámil s vysokým chudým starým pánom Josefom Šplíchalom. Hneď sme si padli do oka a viackrát ma pozval aj do svojej izby.
Dodatočne som sa dozvedel, kto vlastne je.
Josef na mňa pôsobil dojmom jednoduchého, milého človeka. Neviem, či to bol čiastočne dôsledok jeho vysokého veku - alebo to bol jeho naturel – nepúšťali sme sa do zložitejších debát. Sám od seba nehovoril o svojom živote, a ja som nechcel byť zvedavý.
Mal vlastnú izbu v bunke č.73 na druhom poschodí. Už keď som bol prvý raz u neho, na krátkej návšteve, ukázal mi nejakú starú skupinovú fotografiu, ktorú som si odfotografoval v nádeji, že o niektorých osobách na jej sa možno niečo dozviem dodatočne. (Súhlasil s fotografovaním svojej osoby v autentickom prostredí, v ktorom žil, a tento súhlas som sporadicky využil aj neskôr.)
Na stene v izbe mu visela zarámovaná fotografia z audiencie Oľgy a Václava Havlovcov u pápeža Jána Pavla II. Ukázal mi aj obrúsok-darček, pamiatku na jeho svetoznámu sestru Oľgu (1933 – 1996), ktorá mala po r. 1990 možnosť mnoho cestovať.
Aj keď som časom u neho postrehol nejaké starecké zdravotné problémy, celkovo bol čiperný. Rád chodieval na krátke prechádzky, aby si za dobrého počasia mohol posedieť na lavičkách pri hlavnom chodníku, po ktorom korzovalo mnoho ľudí. Nebál sa však ani chladnejšieho počasia.
Zaujímal sa o šport, ale tiež aj o politiku. Zúčastnil sa, napríklad, i obidvoch kôl slovenských prezidentských volieb 16. a 30. marca t.r.
Jeho skon bol náhly a prekvapujúci, pretože ani posledné hodiny jeho života nenaznačovali, čo sa ide udiať.
Podvečer 2. septembra sa vrátil tesne pred večerou z prechádzky a zanedlho sa uložil odpočinúť si na lôžko. Okolo 21. hodiny, pri pravidelnej kontrole, službukonajúci personálom CSS zistil jeho exitus.
Posledná rozlúčka s ním sa konala dnes v rímsko-katolíckom kostole v Rajci.
Pretože som nemal možnosť rozlúčiť sa s ním iným spôsobom - i keď som ho dovernejšie nepoznal - dovolím si konštatovať, že ako asi pokojne žil, tak pokojne aj zomrel.
Česť Tvojej pamiatke, Josef!
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
