Tohtoročný Pezinský Permoník (20.-22.8.) bol pre mňa výnimočný tým, že som sa presne mesiac po vážnych zdravotných ťažkostiach (masívna embólia pľúc) rozhodol podniknúť pomerne dlhú a (nevedno ako, pre mňa) náročnú cestu z Liptovského Mikuláša do Pezinka.
Lákalo ma tam predovšetkým konanie mineralogickej burzy. Ak opomenieme jarné stretnutie zberateľov rôzneho druhu v Bratislave, bola to po roku (!) – v dôsledku protipandemických opatrení Covid-u 19 - prvá regulárna mineralogická burza, ktorej som sa mohol konečne zúčastniť.
Pezinský Permoník je predovšetkým Malokarpatská výstava a burza minerálov, fosílií a drahých kameňov a zároveň aj kultúrne podujatie, organizované neziskovou organizáciou Barbora už od r. 1996. Tohtoročný Permoník bol teda jubilejný – dvadsiaty piaty.
Ďalšia mineralogická burza by sa mala konať, v rámci Salamandrových dní v Banskej Štiavnici, v dňoch10.-12. septembra t.r. Ale ktohovie, čo sa môže ešte stať. – Všetky okolité okresy sú, podľa covidového automatu, v zelenej farbe, ale Banská Štiavnica je už od pondelka 23.t.m. v pomarančovej farbe. Pritom, začiatok nového školského roka je takrečeno za rohom a, ak sa šarapatenie vírusu prejaví v trochu väčších číslach, môže to znamenať zrušenie podobných akcií. Štiavnická burza sa obvykle konáva v priestoroch Strednej priemyselnej školy S. Mikovíniho, ale minulý rok ju tam ministerstvo školstva zakázalo. Vďaka ústretovosti Mesta sa uskutočnila v náhradných priestoroch.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ma ťahalo do Pezinka.
Cestu som naplánoval na sobotu, predpokladajúc, že vlaky budú poloprázdne. Deň sa vydaril pekný slnečný, podobný tomu, keď spojenecké vojská Waršavskej zmluvy začali pred päťdesiatimi tromi rokmi obsadzovať územie bývalého Československa.
Geopark Malé Karpaty
Pezinský Permoník predstavuje výbornú príležitosť pre propagovanie geoparku Malé Karpaty, ktorý patrí medzi najstaršie geoparky na Slovensku. Na ploche 1999 km2 oplýva množstvom geologických, prírodných a kultúrno-historických fenoménov. Na propagáciu geoparku využíva neziskovka Barbora tradične priestranstvo pred mestským kultúrnym centrom.
Prvý raz som zaznamenal existenciu tohto podujatia minulý rok a venoval som mu dosť veľký priestor aj v článku [1]. Aj teraz mi príchod na miesto diania poskytol podobný pohľad, ibaže okrem propagačných panelov tu boli rozmiestnené aj akési „pieskoviská“ umožňujúce detským záujemcom imitované ryžovanie zlata.
Propagáciu geoparku obohacovala aj príhodná komerčná aktivita,
ktorú však náučný zámer akcie vysoko prevyšoval.
O „ryžovaní zlata“
Zo záberov je zrejmé, že sa nejednalo o klasickú akciu s ryžovaním zlata, ako to máme z času na čas možnosť vidieť v televíznom spravodajstve z podobného podujatia, kde sa miniatúrne „zlatinky“ zamiešajú do zlatonosného štrkopiesku a potom ho z neho hľadači zlata vymývajú vodou pomocou ryžovacích misiek.
Organizátori tejto atrakcie, očividne určenej pre deti, sa rozhodli priblížiť malým nadšeným záujemcom niektoré praktické úkony pri hľadaní fosílnych nálezov alebo kovových predmetov – akými sú aj zlaté nugetty – pomocou vlastnoručného odskúšania si ich, a to tým najrukolapnejšími spôsobmi – pomocou dláta a kladiva alebo s pomocou akustického detektora kovov.
Keď som sa nad touto stratégiou trochu zamyslel, dospel som k názoru, že tu sa -namiesto prostého hľadania vzácnych materiálnych vecí – koná niečo oveľa významnejšie. Tu sa „ryžuje“ a koncentruje záujem detskej duše, dychtiacej po veciach nevšedných – a tým aj vzrušujúcich – a vzniká tak šanca, že sa tým dokáže vyhnúť pochybným lákadlám modernej doby, akými sú napríklad počítačové hry alebo surfovanie po internete a sociálnych sieťach – z nudy.
Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď som tam videl venovať sa oným činnostiam s deťmi aj samotného Jirka Vitáloša. Kto je Jiří Vitáloš, o tom svedčia, napríklad, [2] alebo [3].
Mineralogická burza
Ja osobne som však bol predovšetkým zvedavý na ponuku mineralogických vzoriek a ich ceny na samotnej burze, pretože som predpokladal, že počas posledného roka vzniklo dosť dôvodov, aby sa aj na tomto poli kadečo zmenilo.
Ako prvé som zaregistroval zreteľný oznam pri vchode, že držitelia preukazov ŤZP (ťažko zdravotne postihnutý) majú – na rozdiel od minulého roka – vstup voľný.
Čo sa týka ponuky minerálov, nebola zlá a zdá sa mi, že som tam videl prekvapujúco veľa mineralogických vzoriek zo Slovenska, i keď sa to podľa ilustrujúcich záberov asi nezdá.
Najviac ma potešilo, že tu boli na predaj pekné drúzy kryštálov halitu (chlorid sodný, resp. kuchynská soľ – pozn. autora). Boli síce trochu drahé – tri kusy ma vyšli na cca päťdesiat eur – ale zato sa mi veľmi páčili. (Halit kryštalizuje v kubickej sústave a hrany najväčších kociek soľných kryštálov merali 35 mm.) Jednu skromnú ukážku kryštálov halitu som si kúpil pred rokmi, tuším, v Prešove za dve eurá, a odvtedy som halit nikde nevidel, aspoň si nespomínam. Viac-menej som predpokladal, že obchodníci s minerálmi pokladajú kryštály halitu, v porovnaní s inými mineralogickými vzorkami, za nezaujímavé alebo dokonca za prilacné, aby im venovali väčšiu pozornosť.
Jeden čas som sa dokonca pohrával s myšlienkou, že si zaplatím zájazd do známej poľskej soľnej bane Wieliczka, a to ani nie tak kvoli všetkým tým tamojším atrakciám ako kvôli predpokladu, že v obchode so suvenírmi tam určite budú k dostaniu aj drúzy halitu. A teraz sa mi naskytli bez toho, aby som cestoval za hranice Slovenska.
F O T O G A L É R I A
Poznámka: Toto je druhá verzia predmetného článku, pretože jeho prvú verziu som nedopatrením vymazal z Blogu SME.
Pramene:
[1] https://blog.sme.sk/cudzis/veda-a-technika/pezinsky-permonik-2020-a-geopark-male-karpaty
[2] https://geoparkmalekarpaty.sk/team/jiri-vitalos/
[3] http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2016-08&article=14319
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
