150. VÝROČIE NARODENIA AURELA STODOLU
Rok 2009 bol v odborných slovenských kruhoch nazvaný Rokom Aurela Stodolu. Aj Mesto Liptovský Mikuláš pojalo prípravy osláv pomerne veľkoryso. Rozložilo ich do niekoľkých etáp a do rôznych podujatí.
Začiatok osláv 150. výročia narodenia Aurela Stodolu bol prispôsobený zámeru Slovenskej pošty a preto stanovený na 17. apríla.
V období 20.4. – 17.5. bola inštalovaná v priestoroch Múzea Janka Kráľa výstava Aurel Stodola – otec parných turbín (s premietaním filmu).
24. apríla sa uskutočnila prednáška o dobových pomeroch v Liptovskom Mikuláši a čo-to viac o súkromí (a personálnych vzťahoch v jeho okolí) Aurela Stodolu.
Na 11. mája – na deň jeho narodenia – bol naplánovaný pietny akt spomienky pri hrobe Aurela Stodolu na Vrbickom cintoríne.
V období 15.6 – 31.7. prebiehala súťaž Vynálezy – fantázia - skutočnosť pre žiakov a študentov základných a stredných škôl, spojená s výstavou ocenených a zaujímavých mládežníckych prác (predovšetkým výtvarných) vo vestibule Mestského úradu. Slávnostné vyhodnotenie súťaže a odovzdanie cien bolo naplánované na 19. júna ako súčasť programu mikulášskych Stoličných dní.
Jednou z atrakcií Námestia osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši je fontána Metamorfózy. Je to vlastne pamätník s desiatkami mien významných osobností - rodákov z Liptovského Mikuláša a jeho blízkeho okolia. V celom tomto siahodlhom zozname dominuje meno Aurela Stodolu.
Začiatok osláv
Oslavy v Liptovskom Mikuláši preto tiež začali v predstihu už 17. apríla - na Námestí osloboditeľov, pred charakteristickým priečelím Múzea Janka Kráľa, v skorých popoludňajších hodinách. Slávnostnému úvodu osláv predchádzala akcia Slovenskej pošty pre filatelistov, keď sa dopoludnia v priľahlých priestoroch – v Centre Kolomana Sokola - predávali poštové známky s portrétom Aurela Stodolu a sprievodné celiny zo dňa prvého vydania a s príležitostnou poštovou pečiatkou. Prítomní sa mohli stretnúť osobne s tvorcami známky.
Aj ja som využil túto príležitosť a kúpil som si (nižšie zobrazený) pamätný list i príležitostné obálky.
Slovenskú poštovú známku s podobizňou Aurela Stodolu uviedli do života vodou ako symbolom parnej turbíny vedúci odboru Poštovej filatelistickej služby Martin Vančo a primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč. Jej autorom je akademický maliar Ivan Schurmann. Známka s rozmermi 33,9 x 22,5 mm vyšla v náklade dva milióny kusov. Vytlačili ju v Prahe a má nominálnu hodnotu 33 centov.
Vlastné oslavy začali popoludní, za účasti švajčiarskeho veľvyslanca i delegácie predstaviteľov slovenských odborných inštitúcií. Nevydarilo sa však počasie. Bolo pod mrakom, chvíľami spŕchol drobný dáždik. Rečníkom na neveľkom pódiu, ani sediacim na zopár laviciach pred ním, to asi nebolo veľmi príjemné. Oficiálnych účastníkov a hostí obstúpil v polkruhu zhluk záujemcov o dianie. Spolu tam však nebolo viac ako 50 – 70 ľudí. Medzi nimi istotne bolo aj zopár filatelistov z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Jeden učiteľ-dôchodca z Kežmarku si chválil, že cesta do Liptovského Mikuláša bola preň celkom lacná. Celé veľké priľahlé priestranstvo námestia však zívalo takmer prázdnotou a náhodní okoloidúci nejavili o podujatie najmenší záujem.
Po úvodných vystúpeniach rečníkov pod šírim nebom sa zúčastnení premiestnili do priestorov múzea, aby si pozreli inštalovanú výstavu o živote a diele Aurela Stodolu, a rovnako aj film s podobnou tematikou. Expozícia pozostávala z cca 15 informačných panelov.
Pri vstupe do miestnosti sa nachádzala položená na zemi mramorová doska z rodného domu Aurela Stodolu. Vo vitríne v priľahlom rohu boli vystavené, okrem iného, dve prvotlače jeho diel zo začiatku 20. storočia.
Čo povedali rečníci
„Aurel Stodola sa aj zásluhou švajčiarskej pohostinnosti, solidárnosti a demokracie mohol stať pýchou inžinierstva celého sveta. Na počiatku jeho celosvetového úspechu však bol jeho talent, jeho rodinné prostredie a výnimočná atmosféra rodiska, ktoré nikdy nezaprel, ku ktorému sa vždy hrdo hlásil,“ povedal počas svojho príhovoru primátor mesta Ján Blcháč.
Celá akcia bola sprevádzaná vystúpením Mestského dychového orchestra a speváckeho zboru Vážky zo Základnej umeleckej školy Jána Levoslava Bellu v Liptovskom Mikuláši.
„Vzťahy medzi krajinami sú vzťahmi medzi ľuďmi. A Aurel Stodola bol veľký Európan,“ zdôraznil švajčiarsky veľvyslanec na Slovensku Josef Aregger. „Práve Švajčiarsko ponúklo profesorovi Stodolovi vhodné podmienky na vedeckú činnosť a pedagogické pôsobenie.“
„Aurel Stodola bol významným svetovým vedcom, zakladateľom moderného strojárstva, priateľom a učiteľom Alberta Einsteina. Jeho osobnosť spájala schopnosti strojného inžiniera, vynikajúceho matematika, predvídavého výskumníka, rodeného pedagóga s nadaním hudobníka, presvedčením humanistu, filantropa,“ povedala Iveta Blažeková z Múzea Janka Kráľa.
Čo som si myslel ja
Samozrejme, so všetkým vyššie uvedeným súhlasím.
Na uvedenej akcii ma však zamrzeli tri veci. –
Po prvé. Keď popŕchalo a rečnil niekto menej významný ako švajčiarsky veľvyslanec, vždy nad ním nejaký podržtaška držal vystretý dáždnik. Keď však vystúpil pán Aregger, a vtedy pršalo dosť husto, nebolo nikoho, kto by ho ochránil pred dažďom. Švajčiar bol roztomilý pán strednej postavy, žmolil dáždnik v rukách, ale zrejme považoval za nevhodné vystrieť ho v takej slávnostnej chvíli, počas príhovoru, sám nad seba.
(Mal som sto chutí ísť k nemu a vystrieť nad ním počas jeho prejavu svoj vlastný dáždnik, ale nechcel som „provokovať“ a stať sa nechtiac tiež centrom pozornosti, pretože som nebol nato náležite oblečený a so svojou nepestovanou bradou i fúzmi (nechávam si ich zostrihnúť tak raz za tri mesiace, alebo aj neskôr) som pripomínal skôr bezdomovca ako úprimného záujemcu o túto slávnostnú udalosť.)
Po druhé. Akcia chvíľami vyzerala ako neorganizované zhromaždenie akýchsi nadšencov, bez akéhokoľvek sprievodného záujmu okolia.
Námestie osloboditeľov bolo takmer prázdne.
Milý Švajčiar si musel myslieť svoje. Hľa, mesto na svojho rodáka - pýchu svetového inžinierstva, svetového vedca, excelentného matematika, výskumníka a pedagóga, priateľa a učiteľa Alberta Einsteina – zabudlo.
Dnešných slovenských ľudí (nechcem zovšeobecňovať, že Slovákov – lebo dúfam, že to nie je pravda) niekto takých výnimočných kvalít vonkoncom nezaujíma, ani jeho pamiatka.
Ako celkom ináč by vyznievalo rozsiahle priestranstvo pred Múzeom Janka Kráľa, keby tam stáli zoradené čo len dve triedy najstarších stredoškolákov, ktorí by predsa mali mať aký-taký záujem o fyziku či techniku!
Po tretie. Bol som zvedavý, či sa táto akcia dostane na televízne obrazovky.
Komerčné televízie ako Markíza ma nemilo prekvapili. Vo večernom spravodajstve sa o Stodolovom výročí nezmienili ani slovom. Česť elektronických masmédií povinne zachraňovala akurát STV1. Meno Aurela Stodolu (a v podstate ani nikoho iného podobne) proste nemôže v komerčne zameranom masmediálnom priestore obstáť v súťaži s pojmami typu Calgon, Colgate alebo Woolite. (Zmäkčovač vody, zubná pasta, prídavok do prania.)
Nechcem byť prorokom zlých správ, ale, podľa všetkého, si súčasníci svojím nezáujmom o podstatné veci „sami sebe kopú hrob“.
Dnešná materiálna kultúra sa mohla rozvinúť len na materiálnej báze ťažkého priemyslu a strojárstva, v ktorých sú srdcom energetické centrá-stroje, ekvivalentné voľakedajším parným turbínam. Ale v centre dnešnej pozornosti ľudí sa nachádzajú len technické hračky – napríklad výkonom predimenzované autá alebo mobilné telefóny. Bez energie nebudú fungovať ani jedny ani druhé. Treba sa o isté veci prosto starať; ale kto sa dnes vlastne stará? Každý by chcel len úradníčiť alebo obchodovať!
Pokračovanie.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
