Ak je tento údaj naozaj pravdivý (iný jeho zdroj nepoznám), bolo by to na jednej strane dosť smutné, ale – na strane druhej – aj alarmujúce. Na dedičnej roli slovenského povedomia o svojej vlastnej histórii stále jesto čo zdokonaľovať.
Je však potešujúce, že tento znepokojivý moment trápi aj našich rodákov, ktorých osud najrôznejšími cestami zavial do zahraničia, kde o Aurelovi Stodolovi vedia ľudia viac.
(I keď, povedzme si úprimne, jedná sa o staršie ročníky. Mladá generácia aj tam vraj preferuje iné oblasti záujmu.)
Tento trend skrýva v sebe dosť vážne nebezpečenstvo.
Aké – príklad naň som počul prvý raz, ešte ako mladý turista počas vysokohorskej túry vo Vysokých Tatrách, a od človeka, ktorému ležal na srdci predovšetkým morálny (duchovný) základ slovenskej mládeže. Bolo to podobenstvo o pavúkovi.
Bájka o zábudlivom pavúkovi
Bol raz kdesi jeden šikovný a do všetkého súci pavúk.
Nebol preň problém utkať si rozmernú pavučinu na dobre zvolenom mieste, ktorá mu spoľahlivo zabezpečovala jeho obživu. To optimálne miesto si však vyhliadol zhora a preto sa naň musel najprv spustiť po vlákne, ktoré sa stalo hlavným, doslova nosným vláknom celej jeho pavučiny. A, že mu tak dobre slúžila, udržiaval si ju, ako najlepšie vedel.
Či už závany vetra alebo zúfalé zmietanie sa v nej lapenej koristi, pavučinu narúšali a poškodzovali. Pavúk si ju preto neustále opravoval a vylepšoval. To ho tak zamestnávalo, že časom aj pozabudol na nosné vlákno, ktoré to je, i na jeho význam, že je najdôležitejšou súčasťou celej siete. (Rozprávač povedal, že „zabudol, odkiaľ prišiel – že prišiel "zhora" “.)
Pri jednej takejto oprave, a v snahe realizovať nový nápad na jej ďalšie zdokonalenie, ocitol sa pred nosným vláknom, ktorého poloha mu zámysel hatila. Keďže už zabudol, k čomu ono vlákno slúži, povedal si, načo mi je, a - odstrihol ho!
Niečo podobné hrozí každej mladej generácii, ktorej sa prihodí, že zabudne na svoje „korene“ – na generácie svojich predkov a na výsledky práce najvynikajúcejších predstaviteľov vlastného národa. Nevynímajúc ani nás Slovákov. Preto, pripomínať najskvelejšie činy i našich najvýznamnejších predchodcov-predkov, je vskutku záslužná práca.
Preto, vďaka aj Vám, pán Miroslav Šuvada.
Články [1], [2], [3] vznikli práve na základe informácií Miroslava Šuvadu. Aj keď pochopiteľne nemohli to byť informácie úplne presné, nazdávam sa, že tiež prispeli svojim dielom k informovanosti ľudí, majúcich o oslavy 160. výročia narodenia Aurela Stodolu záujem.
PRIEBEH OSLÁV V KOŠICIACH 7.5.2019
Pretože som sa zúčastnil niektorých podujatí, považujem sa za povolaného (na tejto úrovni) informovať čitateľa aspoň o vlastných dojmoch, ktoré vo mne vyvolali.
Oslavy v Košiciach prebehli podľa dopredu ohláseného programu.
Začali o 9. hod. ,zahájením jarného dňa otvorených dverí na TUKE, v Aule Maxima a piknikom. S účasťou údajne 1200 študentov.
O 11. hod. započala samotná slávnostná akadémia v Aule Maxima, za prítomnosti významných predstaviteľov kultúrno-spoločenskej oblasti i ekonomickej sféry na Slovensku. (Na mňa osobne v tomto ohľade zapôsobila účasť zástupcov US Steel Košice ako aj Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory).
Boli tam predstavitelia najvýznamnejších technických škôl na Slovensku, primátori miest Košice a Liptovský Mikuláš, predseda Matice Slovenskej a iste aj ďalší, ktorí unikli mojej pozornosti (alebo mi neostali v pamäti).
Zahraničné zastúpenie predstavoval predovšetkým švajčiarsky veľvyslanec na Slovensku Alexander Hoffet a Miroslav Šuvada, sprevádzaný folklórnou skupinou Alphorngruppe Kaiten.
Účasť, vrátane zúčastnených študentov TUKE, sa odhadovala na 500 osôb.
Keď som dochádzal hore schodmi do hľadiska v aule, zarazil ma v prvej chvíli akýsi „opar“. Doslova som sa znepokojil, pri pomyslení, aké asi budú optické podmienky na fotografovanie, na ktorom mi dosť záležalo.
Na pódiu už boli „trúby“, pripravené na vystúpenie Alphorngruppe Kaisten.
Zo svojho miesta v hľadisku som postrehol miesta, odkiaľ sa „dymilo“.
Prečo sa to deje, som pochopil v okamžiku, keď odštartovala úvodná laserová show o Aurelovi Stodolovi. Bola to pre mňa nová skúsenosť, ohľadom možností môjho fotoaparátu zachytiť pôsobivosť laserových efektov.
Slávnostnú akadémiu moderoval prorektor pre vedu a výskum Dr.h.c. prof. Ing. Gabriel Weiss, CSc.
Úvodný príhovor predniesol rektor TUKE prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc.
Miroslav Šuvada hovorí o knihách prof. Stodolu, ktoré doteraz neboli preložené do slovenčiny. Je to škoda, pretože prof. Stodola v nich približuje svoje myšlienky – „pohľad konštruktéra na svetonázor“. Bez zoznámenia sa s nimi, nemožno úplne pochopiť skutočnú veľkosť tohto fenomenálneho človeka.
Vystúpenie švajčiarskej folklórnej skupiny Alphorngruppe Kaiten
Podľa vzhľadu „trúb“ folklóristov som predpokladal, že na nich dokážu vylúdiť len viac-menej monotónne zvuky na spôsob dopredu dohovorených signálov, akým je napríklad poplašný alarm pri spozorovaní požiaru.
Ako ktosi poznamenal, tieto trúby sú „monolitné“, nemajú žiadne pohyblivé súčiastky (napr. klapky), ba ani len dierky ako na píšťalách alebo na fujare, pomocou ktorých by sa dali meniť vyludzované tóny. Ťažko pochopiť spôsob ich ovládania. Ale folklóristi Alphorngruppe Kaiten nemali problém zahrať na nich pôsobivé melódie, a to priam bravúrne.
Sám pre seba som usúdil, že ich majstrovstvo zrejme spočíva v tom, že jednotlivé tóny vytvárajú v ústnej dutine a dutiny trúb ich len zosilňujú.
Bol som tiež prekvapený vystúpením dvoch osobitných protagonistov so švajčiarskymi vlajkami, ktorých žonglérske majstrovstvo umocňovalo melodický dojem.
Prehadzovali si navzájom svoje červeno-biele vlajky s dobre nacvičenou ľahkosťou, až bravúrnosťou. Chvíľami som mal pocit, že z nich priam srší radosť a hrdé sebavedomie, podložené úprimným vlastenectvom.
Vystúpenie švajčiarskeho veľvyslanca Alexandra Hoffeta
Pán švajčiarsky veľvyslanec Alexander Hoffet predniesol svoj príhovor v angličtine. (Vraj, dnes by s tým žiaden vzdelaný človek nemal mať problém. „Pre istotu“ mu však asistovala tlmočníčka.)
Vystúpenie riaditeľa Slovenského technického múzea v Košiciach
Pokračovanie.
Pramene:
[1] Neoficiálny harmonogram osláv 160. výročia narodenia A. Stodolu na Slovensku v r. 2019, I.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/507518/neoficialny-harmonogram-oslav-160-vyrocia-narodenia-a-stodolu-na-slovensku-v-r-2019-i.html
[2] Neoficiálny harmonogram osláv 160. výr. nar. Aurela Stodolu na Slovensku v r. 2019, II.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/507669/neoficialny-harmonogram-oslav-160-vyr-nar-aurela-stodolu-na-slovensku-v-r-2019-ii.html
[3] Neoficiálny harmonogram osláv 160. výročia narodenia Aurela Stodolu v Bratislave
https://cudzis.blog.sme.sk/c/507753/neoficialny-harmonogram-oslav-160-vyrocia-narodenia-aurela-stodolu-v-bratislave.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
