Z histórie koncernového podniku TESLA Liptovský Hrádok, 1/2

Písmo: A- | A+

V. Würschner zverejnil na blogu zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované v rokoch 1948-89 1, a po r. 1989 ich postihol dosť neblahý osud. Myslím, že nie je odveci pripomenúť históriu aspoň niektorých z nich.

 V rámci industrializácie Slovenska sa v r. 1950 vybudoval elektrotechnický závod v Liptovskom Hrádku a v r. 1970 elektrotechnický závod vo Veľkom Krtíši. Pracujúci koncernového podniku, či už v Liptovskom Hrádku alebo vo Veľkom Krtíši dokázali za krátky čas svojej existencie zvládnuť náročnú techniku od výroby manuálnej telefónie až po výrobu plne elektronických ústrední.

 Dnes však od prvopočiatkov histórie TESLA Liptovský Hrádok uplynulo sedem desaťročí.

 Za ten čas sa v industrializácii Slovenska a vo vývoji slovenskej spoločnosti mnoho zmenilo. Prelomovým medzníkom vo všeobecnosti, nielen v prípade Tesly Liptovský Hrádok, bol rok 1990, keď odštartovali prudké spoločenské zmeny. V TESLA Liptovský Hrádok sa prejavili príchodom zahraničného kapitálu - vznikol podnik ALCATEL Liptovský Hrádok. Odvtedy vznikli rozdelením výrobného programu a materiálno-technickej základne pôvodného koncernového podniku TESLA viaceré podnikateľské subjekty.

 Pri príležitosti významných jubileí sa zvykne rekapitulovať od prvopočiatku až po súčasnosť. V prípade podniku TESLA Liptovský Hrádok sa chcem vrátiť len k obdobiu jeho existencie pred r. 1990.

Komplex budov koncernového podniku TESLA v Liptovskom Hrádku. V popredí Stredné odborné učilište elektrotechnické s internátom, r. 1985.
Komplex budov koncernového podniku TESLA v Liptovskom Hrádku. V popredí Stredné odborné učilište elektrotechnické s internátom, r. 1985. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Jedným z prejavov osláv 35. výročia založenia podniku v r. 1985 bolo vydanie účelovej publikácie kolektívu autorov, pracovníkov TESLA Liptovský Hrádok, ilustrované fotografiami z archívu podniku. Publikáciu "TESLA LIPTOVSKÝ HRÁDOK včera, dnes a zajtra" vydalo Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin (šéfredaktor vydavateľstva Bohuslav Kotrman, zodpovedná redaktorka Anna Čechová, korektorka Ľubica Šestáková) ako nepredajnú a v neznámom náklade. Táto publikácia je dnes cenným faktografickým prameňom informácií (aj obrazových). Tento článok má za cieľ posunúť štafetu v odovzdávaní informácií o minulosti TESLA Liptovský Hrádok o stupienok ďalej.

 Z histórie výstavby závodu

 Znárodnením priemyslu v októbri 1945 sa šesť výrobcov slaboprúdovej techniky zlúčilo do národného podniku TESLA s podnikovým riaditeľstvom v Prahe.

 Technicky najperspektívnejšiu oznamovaciu techniku vyrábal karlínsky závod (predtým ELEKTROTECHNA), preto sa rozhodlo zaviesť ju v československých spojových organizáciách. To si však vyžadovalo rozšíriť výrobné kapacity v závodoch družiacich sa k výrobnému programu TESLA Karlín.

 Vzhľadom na vtedajšiu priemyselnú zaostalosť Slovenska, najmä v slaboprúdovej technike (do oslobodenia bol na Slovensku jeden rádio-technický výrobca + žiarovkáreň TUNGSRAM v Bratislave) - sa novému podniku TESLA už začiatkom roku 1946 odporúčalo budovať nové výrobné kapacity, predovšetkým na Slovensku.

 Roku 1946 sa urobil prieskum na Pohroní, v Gemeri i v Liptove, ktorý mal zistiť, kde sú najlepšie podmienky na vybudovanie novej Tesly.

 A tak v deň 3. výročia SNP (ako bolo zvykom až do zániku socializmu v Československu), 31. augusta 1947, bol za prítomnosti pracovníkov podnikového riaditeľstva TESLA i časti predstaviteľov a obyvateľstva Liptovského Hrádku slávnostne položený základný kameň k výstavbe nového elektrotechnického závodu.

 Stavebné práce boli zadané žilinskej firme Lozovský a Štefanec. Predovšetkým sa musel odvodniť močaristý stavebný pozemok. Keď sa práce rozhýbali, prišiel rok 1948 - znárodnenie i menších firiem. V dôsledku rôznych reorganizácií s tým spojených, začali stavebné práce viaznuť. A keď koncom mája rozvodnený Váh narobil škody na stavenisku, komisia z podnikového riaditeľstva v Prahe odporučila stavbu zastaviť. Hrádockí budovatelia sa však nevzdali. Odstránili následky povodne a stavebné práce rozhýbali tak, že už začiatkom novembra 1948 bola dosiahnutá „gľajcha“ výrobnej budovy. V priebehu roka 1949 sa postavili aj ďalšie budovy - sociálna a administratívna, ako aj riaditeľský dom vedľa závodu. To boli predpoklady na odovzdanie nového závodu do prevádzky už začiatkom mája 1950.

 Nový závod mal produkovať len rozličné stavebné dielce pre staršie závody. V tom čase sa však presadili ako jednotná technika československých spojov systémy karlínskej oznamovacej techniky, a tak sa zákonite ujala hrádockej Tesly karlínska TESLA. Tým bol určený aj smer jej ďalšieho vývoja - výroba telefónnej techniky a jej stavebných prvkov.

 Už v r. 1948 sa na podnikovom riaditeľstve v Prahe ustanovila „skupina Liptovský Hrádok“. Jej úlohou bolo vybavenie hrádockej Tesly potrebnými zariadeniami a technológiou, ako aj technickým personálom.

 Obsadenie nového závodu vlastnými pracovníkmi riešilo už od začiatku r. 1948 pražské podnikové riaditeľstvo. Prijímalo jednotlivých pracovníkov a technikov, ktorí potom pracovali v pražských závodoch Tesly. Uskutočnil sa výber prvej skupiny hrádockých učňov (28 chlapcov), ktorí sa učili v podnikovom učilišti v Říčanoch a v dielňach karlínskej a strašnickej Tesly.

 Druhá skupina učňov sa učila v TESLA Lanškroun, kde sa v r. 1951 aj vyučila (takisto 28 chlapcov). Od leta 1949 posielalo do Prahy na zapracovanie technických a dielenských pracovníkov už len osobné oddelenie vznikajúcej hrádockej Tesly.

 Od Nového roka 1950 bola celá skupina hrádockých teslákov sústredená do závodu v Liptovskom Hrádku. Tu si porovnávali rozličné normy, postupy a výkresy. Najusilovnejší pracovníci zariaďovali pracoviská v predvýrobe i na montáži, aby čím skôr mohla začať vlastná výroba.

 Nový závod bol oficiálne odovzdaný do prevádzky skromnou slávnosťou v nedeľu 7. mája 1950. Odvtedy postupne zaznamenal veľký vzostup, charakterizovaný rastom zamestnanosti, výroby a exportu. 

 Rozvoj podniku

 Históriu rozvoja TESLA Liptovský Hrádok možno rozdeliť do niekoľkých etáp, ktoré boli v jeho rozvoji rozhodujúce. Najsamprv to bolo zvládnutie výroby súčiastok drobnej prvkovej základne z odboru telekomunikácií, signalizačných zariadení a neskôr s rastúcimi skúsenosťami a odbornou vyspelosťou pracovníkov aj vytváranie podmienok pre zabezpečovanie výroby náročnej techniky, a to predovšetkým v sortimente malých pobočkových ústrední.

 V ďalšej etape sa začala budovať už vlastná vývojová konštrukcia, ktorá najskôr zabezpečovala drobné rekonštrukcie, no neskôr čoraz častejšie (a od r. 1958, keď závod Liptovský Hrádok nadobudol štatút samostatného podniku) sa začali riešiť niektoré výrobky, predovšetkým z odboru telefónnych koncových zariadení, ktoré neskôr tvorili nosný výrobný program podniku. Hrádockí tesláci sa prestali spoliehať len na prevody výrob, pretože začali uplatňovať vlastnú programovú technicko-ekonomickú politiku.

 Neustále rastúci dopyt po telefónnych prístrojoch a ďalšom sortimente spojovacej techniky nestačil už koncernový podnik TESLA Liptovský Hrádok kryť. Táto skutočnosť bola podnetom na postavenie nového závodu na východnom Slovensku v Stropkove, kde sa po zapracovaní technického personálu začala vyrábať domáca telefónna technika a niektoré výrobky z telekomunikačnej súčiastkovej základne.

 V nasledujúcom období bol výrobný program TESLA Liptovský Hrádok rozšírený ďalším prevodom výrob o malé pobočkové hľadačové ústredne, linkový dispečing, manuálne prepojovače, ale predovšetkým o základný stavebný prvok ústrední druhej generácie - o relé Tesla.

 Vládne uznesenie č. 104 z r. 1964, ktorým bol pre národný podnik TESLA Liptovský Hrádok stanovený základný výrobný program - pobočkové ústredne malých a stredných kapacít, koncentrátory vedení a verejné automatické telefónne ústredne malých kapacít určených pre automatizáciu miestnych telefónnych obvodov - bol rozhodujúcim medzníkom v rozvoji podniku.

 V r. 1964 sa začala budovať aj vedecko-výskumná základňa podniku, ktorej cieľom bolo nahradiť pôvodne prevodom získaný sortiment výrobkov inovovanými a pripraviť nový moderný výrobný program na ďalšie obdobie.

 Prvým samostatným vývojovo pripraveným zariadením na prvkovej základni druhej generácie boli koncentrátory ZZ 1/4/20 a ZZ 2/8/40 výrobne realizované koncom šesťdesiatych rokov.

 V ďalšej fáze boli vyvinuté verejné telefónne ústredne PK 21 (neskôr modernizované ako systém PK 22), pobočkové ústredne typových radov USR, UK 10, UK 11 a podnikové ústredne UK 10 P a UK 11 P.

 Realizácia výsledkov práce vedeckovýskumnej základne v oblasti ústredňovej techniky druhej generácie a veľké exportné úlohy si vynútili v priebehu desaťročia 1975 - 1985 zriadenie niekoľkých odlúčených prevádzok a od r. 1977 aj vytvorenie nového závodu vo Veľkom Krtíši, ktorý v tej dobe komplexne zabezpečoval montáž relé Tesla, a to nie len pre vlastnú potrebu podniku, ale aj pre domáci trh a na vývoz. V prvej polovici osemdesiatych rokov sa tam zabezpečovala aj montáž niektorých celkov ústredňovej techniky.

 Ďalšia fáza ústredňovej techniky bola veľmi úzko spätá s rozvojom integrovaných komponentov, ktoré československý elektronický priemysel postupne pripravoval do výroby.

 Podnik TESLA Liptovský Hrádok v úsilí zabezpečiť pre tuzemských a zahraničných odberateľov urýchlené dodávky zariadení pobočkovej techniky najvyššej technickej úrovne kúpil zahraničnú licenciu, podľa ktorej začal vyrábať a od r. 1980 aj dodávať, zo začiatku prednostne na plnenie exportných úloh, pobočkové elektronické ústredne UE 200. Neskôr boli doplnené o ďalšie typy UE 20, UE 10 a UE 500 z vlastného vývoja, čím sa v plnom rozsahu nahradil dovtedy vyrábaný a dodávaný sortiment pobočkových ústrední druhej generácie.

 Rozvoj v najdôležitejších oblastiach výrobného programu za obdobie r. 1965 - 1985 možno bližšie charakterizovať takto:

 1. Rozvoj telefónnych prístrojov

 Telefónne prístroje, na riešenie ktorých bolo udelených aj niekoľko tuzemských a zahraničných patentov, či už to boli typy T 57, T 58, T 65 S, T 65 H, AS 20, BS 20, CS 20, AN 20 a prístroje s frekvenčnou voľbou na princípe číslicového generovania signálov cieľovej číselnice, impulznej voľby a bez pamäti s využitím vysokokapacitných integrovaných obvodov v technike LSI sledovali nielen cesty progresívneho technického riešenia, ale aj moderného tvarového prevedenia vo variantoch Interiér a Univerzál, porovnateľného so svetovým vývojom. Výrobne táto oblasť síce spadala od r. 1974 plne do náplne TESLA Stropkov, k. p. , no vývoj moderných telefónnych prístrojov pokračoval v TESLA Liptovský Hrádok až do r. 1980. Posledné varianty hrádockého vývoja telefónnych prístrojov od r. 1982 postupne zavádzala do výroby TESLA Stropkov.

Telefónny prístroj Bs.
Telefónny prístroj Bs. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Telefónny prístroj Bs s cieľovou číselnicou.
Telefónny prístroj Bs s cieľovou číselnicou. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Telefónny prístroj typu UNIVERSAL.
Telefónny prístroj typu UNIVERSAL. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Telefónny prístroj typu INTERIER.
Telefónny prístroj typu INTERIER. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 2. Rozvoj verejných a pobočkových systémov druhej generácie

 Verejný systém automatických telefónnych ústrední na báze krížových spínačov s využitím spínacieho prvku relé Tesla bol vývojovo ukončený r. 1970 vo všetkých typoch [podústredne (PÚ), vedľajšej ústredne (VÚ) a hlavnej ústredne (HÚ)].

 Koncepčné a konštrukčné riešenie ústrední umožňovali dve základné výstavby, a to:

PK 211 - VÚ do kapacity 600 Pp,

 PÚ do kapacity 800 Pp;

PK 212 - HÚ do kapacity 2000 Pp,

 VÚ do kapacity 3000 Pp,

 PÚ do kapacity 3000 Pp.

 V ďalšom období, na základe nových požiadaviek československých spojov, bol systém PK 21 prepracovaný. Namiesto dekadického sériového kódu bol žiadaný viazaný multifrekvenčný kód, čo si vynútilo zásadné zmeny dovtedajšieho systému. Systém s novým kódom dostal typové označenie PK 22.

 Dvaja potenciálni výrobcovia pobočkovej techniky v ČSSR TESLA Karlín a TESLA Liptovský Hrádok vyrábali do r. 1970 výlučne pobočkové ústredne prvej generácie budované na súčiastkovej základni spred 30 až 40 rokov. Rozvoju modernizácie pobočkovej techniky sa nevenovala dostatočná a najmä systematická pozornosť, čo bolo príčinou toho, že niektoré modernizované typy telefónnych ústrední, predovšetkým malých kapacít, vyvíjané Výskumným ústavom telekomunikácií v šesťdesiatych rokoch, nenašli výrobné uplatnenie. Až so stabilizáciou výrobného programu pobočkovej techniky v Tesle Liptovský Hrádok sa začalo s vývojom pobočkových ústrední malých a od r. 1970 stredných kapacít, predovšetkým pre potreby československých spojov. Od r. 1971 sa na československý trh dodávali a do telekomunikačnej siete nasadzovali ústredne UK 101 - 4/23/3, UK 102 - 8/60/6 a neskôr od r. 1974 USR 2/9/2, od r. 1977 USR 3/15/3 a od r. 1976 UK 11 s maximálnou kapacitou 800 Pp. Pri celom tomto sortimente sa prihliadalo na maximálnu jednotnosť prvkovej základne i mechanickej konštrukcie s verejnými systémami PK. Okrem výrobných aspektov sa tým sledovalo uľahčenie projekčných montážnych prác a údržby.

 3. Rozvoj podnikových systémov druhej generácie

 V období rokov 1980 - 1984 prebiehalo v TESLE Liptovský Hrádok postupné zavádzanie výroby viacerých nových spojovacích systémov pod typovým označením UK 10 P, UK 111 P, UK 112 P a UK 40 P. Tieto typy spojovacích systémov nesúcich označenie podnikové automatické telefónne ústredne (PATÚ) predstavovali osobitnú kategóriu pobočkových ústrední slúžiacich na vybudovanie plnoautomatizovaných celoštátnych telefónnych sietí v rezortoch Federálneho ministerstva dopravy, Federálneho ministerstva palív a energetiky, Ministerstva národnej obrany a Federálneho ministerstva vnútra. rezortné siete majú miestny charakter (napr. spojenie medzi niekoľkými PATÚ umiestnenými v priestorovo oddelených prevádzkach podniku), oblastný (napr. sieť PATÚ v oblasti pre ťažbu uhlia), alebo celoštátny (služobná telefónna sieť ČSD).

 Rad ústrední PATÚ spĺňa okrem funkcie pobočkových ústrední širokú škálu špecifických služieb pre spojenie v rezortných sieťach, ktoré sú príbuzné službám verejnej telefónnej siete.

 Potreby inovácie podnikových ústredné PATÚ vychádzali zo skutočnosti, že zariadenia prvej generácie - systémy USTD a UTU vyrábané v TESLE Karlín, n. p. sa museli nevyhnutne výrobne ukončiť postupne do r. 1980, pretože boli technicky zastaralé. Okrem toho technické princípy systémov prvej generácie neumožňovali plniť stúpajúce požiadavky na nové funkčné vlastnosti i na racionalizáciu prevádzky a údržby. Z týchto dôvodov sa v začiatkoch vývoja r. 1975 ukázala jediná reálna cesta inovovať sortiment PATÚ na báze technických princípov a prvkovej základne druhej generácie a súčasne sa usilovať v niektorých jednotlivých zariadeniach využiť moderné elektronické prvky a princípy.

 Široký sortiment nových služieb, ktoré PATÚ prinášali, sa koncentroval predovšetkým do oblasti nových služieb pre plnoautomatickú spoluprácu v sieti.

 Sortiment podnikových systémov PATÚ predstavovali nasledovné typy ústrední:

 a) Systémy UK 10 P

 Slúžia pre použitie na najnižšej úrovni siete ako tzv. podružné ústredne do kapacity 57 Pp. Členia sa na dva podsystémy:

· UK 101 P do 21 Pp

· 102 P do 57 Pp,

 b) Systémy UK 11 P

 Umožňujú použitie ako miestna časť hlavnej a uzlovej ústredne alebo ako koncová ústredňa. Zahrňujú dva typy ústrední:

· UK 111 P pre kapacity 80 ÷ 400 Pp

· UK 112 P pre kapacity 400 ÷ 2400 Pp 

 c) Systém UK 40 P

 Slúži ako diaľkový stupeň v hlavnej alebo uzlovej ústredni rezortnej siete pre účely tranzitnej štvôrdrotovej prevádzky. Maximálna kapacita je 480 vstupov a 480 výstupov. Systémy podnikových ústrední predstavujú rozsiahly súbor zariadení modulárneho vybavenia, čo prehľadne ukazuje nasledovná tabuľka:

Systém

Lišty

Stojany

DPS

UK 10 P

UK 111 P

UK 40 P

UK 112 P

28

46

46

63

3 skrine

11

12

21

49

89

93

78

Spolu:

183

47

309

 Význam zavedenia systémov PATÚ spočíval nie len v inovácii dovtedajších PATÚ prvej generácie, ale umožňoval systémom UK 112 P rozšírenie hornej hranice 800 Pp pobočkového systému UK 11 a tým i rozšírenie sortimentu pobočkových ústrední až na hranicu 2400 Pp. Tým sa mohol eliminovať dovtedajší export týchto ústrední.

 Zároveň systém UK 11 P predstavoval oproti pobočkovému systému UK 11 všestrannú modernizáciu a rozšírenie funkčných vlastností a služieb, najmä zdokonalenie prevádzkovej diagnostiky porúch a zvýšenie spoľahlivosti.

 Elektronické obvody sa použili všade tam, kde to prinieslo jednoznačný technicko-ekonomický efekt - v zdroji návestných signálov, vo vysielačoch, prijímačoch, prevodníkoch kódu voľby, diagnostických zariadeniach a napájacom zdroji pre UK 10 P.

 Zo stránky funkčných vlastností pre účastníkov je významným prínosom možnosť používania moderných telefónnych prístrojov s tlačidlovou voľbou.

 Dodávkami systémov PATÚ sa zabezpečili potreby kľúčových rezortov národného hospodárstva pre ich rezortné telekomunikačné siete.

 Rokom 1982 vo vývoji a rokom 1984 v zavedení výroby sa uzavrela takmer dvadsaťročná etapa postupného zavádzania celého radu pobočkových a podnikových systémov druhej generácie s relé a krížovými spínačmi.

 Archívne zábery z výroby

Z výroby ústrední systému druhej generácie.
Z výroby ústrední systému druhej generácie. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Programovo riadené vŕtanie otvorov.
Programovo riadené vŕtanie otvorov. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Poloautomat trieskového obrábania funkčných hrán magnetického obvodu relé.
Poloautomat trieskového obrábania funkčných hrán magnetického obvodu relé. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Linka na pokovovanie otvorov v doskách plošných spojov.
Linka na pokovovanie otvorov v doskách plošných spojov. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Linková výroba kontaktných pier relé - navarovanie kontaktov.
Linková výroba kontaktných pier relé - navarovanie kontaktov. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Digitalizačné zariadenie QUEST - celkový pohľad.
Digitalizačné zariadenie QUEST - celkový pohľad. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Pokračovanie.

 Pramene:

[1] https://wurschner.blog.sme.sk/c/528319/zoznam-podnikov-ktore-boli-vybudovane-alebo-zmodernizovane-v-rokoch-1948-1989.html

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Skryť Zatvoriť reklamu