Keď som sa zoznámila s Markom, boli to skoro dva roky, počas ktorých som žiadny záchvat nemala. Všetko je v pohode, už sa to nikdy nevráti – myslela som si. Napriek tomu som mu na druhom rande z neznámych príčin povedala, že mám diagnostikovanú epi a beriem lieky. Pre všetky prípady, vravel mi hlas vovnútri. Asi bol prorocký. O niekoľko dní som dostala záchvat. Jeden by si pomyslel, že odteraz si už taká istá nebudem. Vôbec nie! Ja ako človek naivný (homo naivis) tajne dúfam v poriadok sveta. A podľa tohto poriadku predsa nedostanem záchvat na verejnosti. Vždy sa mi to predsa stávalo len keď som bola sama, napríklad zavretá vo svojom malom byte, so svojou veľkou rastlinou zvanou Alfred. Odporný hnedo-biely koberec na mňa vždy hľadel, keď som sa na posteli preberala. Ale nikto iný.
Lenže čas nakoniec zlomí všetky presvedčenia. Veď koľkými presvedčeniami človek oplýva v pätnástich rokoch a postupne sa všetky menia na trpkú skúsenosť, že život je mrcha a vôbec sa nimi neriadi.Počas dostatočne dlhého života sa vám teda môže prihodiť naozaj všetko. Aj záchvat na verejnosti.
Vykračovala som si, ako nastávajúca mamička s kopou voľného času, po obchodnom centre Regent Arcade. Rozhodla som sa z márnotratnosti, že si kúpim nejaký nový pekný telefón. Dvadsať libier obetujem. Bola tam oranžová predajňa a bola tam aj magentová predajňa. Na ich nešťastie som sa rozhodla pre tých magentových. Bolo okolo druhej popoludní.
Vleziem dnu, obzerám si „exponáty“. Odrazu wow-wow, aura prichádza. Je to trocha ako keby ktosi udrel do zvona, v ktorom máte práve strčenú hlavu a potrebujete pár sekúnd na spamätanie sa. Ale veď to nie je možné, ja predsa záchvaty na verejnosti zásadne nedostávam! Ale o chvíľu udrie znova s cynickou presnosťou švajčiarskych hodiniek. A znova! Už nie som na pochybách. Skutočnosť znova prekonala moje predsavzatia. Vydesene sa obzerám, srdce akoby chcelo vyskočiť von a ujsť pred tým všetkým. Napokon zachytím onú slečnu a stručne jej vysvetlím, že som epi, že dostanem záchvat a nech ma preboha len neotáča na chrbát. Následne si sama ľahám na zem.
Nechápala som, kde sa tam vzal Mark. Po takom záchvate je to trocha, akoby ste preskočili v čase do celkom iného dňa a miesta. Aspoň tak to vnímam ja. Vaše telo je stále na tom istom mieste a ubehlo iba pár minút, ale pre vašu myseľ je to ako desať rokov „po“ a svet vnímate úplne inak.Vysvitlo, že pracovníčka zavolala záchranku a ktosi vyduril môj mobil z tašky a našiel Markovo číslo. Našťastie ho tam mám ako „honey“ (miláčik).On je asi jediný, kto vie čo má naozaj robiť a nepanikári zbytočne. Takže bolo veľmi ukľudňujúce ho tam vidieť.Keď som sa dostatočne pozbierala a ospravedlnila za znečistenie predajne – odišli sme.
Šok z toho, že ďalšie pravidlo svetového poriadku je porušené ma nestihol obchádzať dlho. Chystalo sa totiž porušiť ďalšie pravidlo – v zmysle hesla „Pravidlá sú na to, aby sa porušovali.“ A to ešte len mala byť „zábava.“
