Astronóm amatér, opatrný spisovateľ, pozorovateľ ľudských charakterov a egocentrik. A neustále sa čudujem ako Pratchettov Smrť: Čo len tí ľudia nevymyslia? Zoznam autorových rubrík: Bože, vyzerám strašne!, Epi, Fotománia, Také ľudské, Mňamky, Súkromné, Nezaradené
Keď som prvýkrát zachytila program Joy of painting, uvidela som chlapíka s úctyhodným afrom, ako machlí akési škvrny na bielom plátne. Oháňal sa pri tom maliarskou štetkou a komentoval tichým hlbokým hlasom, akým sa prihovárame dieťaťu po nočnej more. Vtedy som ešte netušila, s kým mám tú česť. O polhodinu som už bola jeho skalným fanúšikom.
Tento článok nie je vhodný pre ľudí so slabším žalúdkom, prípadne tesne po alebo pred jedlom. Ďakujem za pochopenie.
Ambasáda je zatvorená. Stojím tu s mokrými nohavicami a zízam ako mechom udretá. Zatvorili ju pred piatimi minútami. A tak teraz neviem, čo ma vyviedlo z miery viac – to, že sme sa sem zbytočne trepali vyše tri hodiny, alebo to, že som sa prvýkrát v dospelom živote počúrala na verejnosti.
Keby moja rodina čítala tento článok, asi by sa pekne nahnevali. Prečo to vyťahujem po rokoch? Prečo o tom píšem, keď poniektorí z aktérov už nie sú medzi nami? Možno preto, lebo sa chcem očistiť, vyspovedať z vecí, ktoré odo mňa nepočul každý. A zároveň chcem otvoriť ďalšiu tému, o ktorej sa ľudia boja hovoriť. Odpustite mi.
