"Ja si robím, čo chcem.", poviem zvyčajne, keď sa ma niekto pokúša dotlačiť k nejakej reakcii (alebo obecne k niečomu vôbec). Neporušujem zákony, nefajčím a nepijem, dodržujem sľuby, som zdvorilá, milá a poctivá, som skrátka taký ten človek, akých sa dnes už málo nájde - inými slovami naivný hlupák a idealista - a to všetko dobrovoľne!
Ale práve som sa rozhodla, že stačilo. Rozhodla som sa zmeniť sa. Preto oznamujem všetkým šialencom v parlamente a najmä tomu, ktorý si prepil mozog a v normálnej krajine by ho už dávno odvliekli v zvieracej kazajke, že na ten váš zákon zvysoka seriem (tak ako pán oný šťal svojho času z balkóna). Vôbec ma nezaujíma.
V pondelok ráno (a hlavne od apríla) sa akurát tak prevalím v posteli, pustím si A-ha alebo Depeche mode a pôjdem si urobiť na raňajky chleba s kvasnicovou pomazánkou. Zákon vchádza do platnosti prvého apríla, čo som sa rozhodla považovať za nepodarený pokus o vtip a preto ho neberiem vážne.
Týmto zároveň vyzývam všetkých normálnych ľudí k tomu, čo sa nazýva občianska neposlušnosť. A týka sa to najmä tých, ktorí by nám mali púšťať hymnu. Pustite radšej do školského rozhlasu nejakú dobrú muziku, ktorá decká naladí na nový (prekliaty) týždeň v škole aspoň trocha pozitívne. Kto chce počúvať hymnu, nech si ju pustí na Ipode na základe vlastného rozhodnutia. Dajte najavo tým parchantom, že nás do ničoho nútiť nebudú! A že miesto sprostostí by sa radšej mali postarať o to, aby sa v školstve aj hajzlový papier nemusel používať z oboch strán.
Kto je za?
(pozn.aut.: Ospravedlňujem sa za vulgarizmy použité v článku pod vplyvom zvýšeného krvného tlaku.)
