Ešte raz o povinnej monogamii

V predchádzajúcom článku ( Prečo zrušiť monogamiu ) som načrtol pár dôvodov, prečo si myslím, že nie je správne, aby štát, ktorý je z vlastnej definície danej jeho ústavou nezávislý od akéhokoľvek náboženstva (hoci realita vraví niečo úplne iné), pod hrozbou trestnoprávnych následkov vyžadoval od svojich občanov povinné dodržiavanie náboženských predstáv o správne prežitom živote. Dnes by som môj text rád doplnil.V diskusii k predchádzajúcemu článku som našiel (nie osamotený) argument, že legalizácia polygamie by viedla k totálnemu morálnemu rozvratu spoločnosti. Pomerne rozšírený názor, podľa mňa však naprosto mylný; veľkej väčšine ľudí vyhovuje vzťah s jedným partnerom a nemali by dôvod to meniť. Po určitom boome, keď by polygamia bola v móde, by sa situácia ustálila (vždy, keď padne nejaký zákaz, sa určitému ošiaľu nedá vyhnúť, avšak z dlhodobého hľadiska by to bol len zanedbateľný výkyv). A hlavne - morálka sa nedá vynútiť zákonom a používanie zákona na vynútenie svojej predstavy o morálke je zločin (aj keď by so mnou predstavitelia KDH isto radi a zápalisto nesúhlasili). Všetky (zdôrazňujem, VŠETKY) diktatúry začínajú "osvietenými" majiteľmi pravdy, ktorí vedia najlepšie, ako majú ľudia tráviť svoj život.Mám ešte jeden argument a podľa mňa veľmi dôležitý (až mi je divnô, ako som ho mohol predtým vynechať). Myslím si, nie, som presvedčený, ani to nie, proste diskusia o tom, či povoliť polygamné zväzky je od základu nesprávna. Otázka totiž nestojí tak, či ich povoliť, ale prečo by vôbec mali byť zakázané. Mám za to, že aby niečo bolo zo zákona zakázané (vyššia sankcia pre jednotlivca ako trestný postih v štáte totiž neexistuje), musí byť nespochybniteľné, že je to niečo, čo je nebezpečné a ohrozujúce jednotlivca alebo spoločnosť ako celok. Zákaz kradnutia alebo vraždenia si dokážeme bez problémov vyargumentovať a zhodnúť sa naprieč celou spoločnosťou, v prípade polygamie mám však úprimné pochybnosti. Argument, že u nás je taká tradícia je jednoducho smiešny (najmä, ak si uvedomíme aj ďalšie slovenské tradície, napr. povinné nalievanie sa alkoholom alebo silne patriarchálne usporiadanie rodiny degradujúce ženu na domáceho robota poslušne trpiaceho všetky výčiny "hlavy rodiny"). Okrem iného preto, že nikto nebude nútený do usporiadania, ktoré mu nevyhovuje (na rozdiel od súčasnosti). Ak niekomu vyhovuje manželstvo s jedným partnerom, nech sa páči. Ak s viacerými, kde je problém?Ad usporiadanie polygamného manželstva - nemám žiadnu do detailov rozpracovanú predstavu, ako by to malo vyzerať (ani nemám dôvod ju mať), ponúkam len pohľad na prvok, ktorý podľa mňa nie je v poriadku. Moja hmlistá predstava je, že manželstvo zakladá právny vzťah medzi dvomi konkrétnymi ľuďmi, takže by nemal byť principiálny problém mať viac manželov alebo manželiek. Mali by voči "spoločnému prvku" rovnoprávne postavenie. Oni (alebo ony) navzájom by však nemuseli byť v žiadnom právnom vzťahu (čo neznamená, že nemohli - ale to je detail, ktorý by mal vyriešiť niekto kvalifikovanejší, než som ja), ideálne by asi zákon ponúkal viacero možností a každý by si vybral, čo mu vyhovuje. Manželstvo je totiž dobrovoľný vzťah a ľudia by mali mať možnosť si ho usporiadať tak, ako najlepšie vyhovuje im a nie predstavám hláv, ktoré o praktických úskaliach života manželského nemajú ani páru (veď predsa majú povinný celibát, ktorý aj dodržiavajú, však? - to je len zlomyseľná poznámka na okraj). V polygamnom manželstve by bolo asi dosť problematické fungovanie bezpodielového vlastníctva (viem si ho predstaviť, i keď s mnohými úskaliami), to však nijak výrazne nefunguje ani dnes (totiž, ak dvaja dobre vychádzajú, nemajú problém bez ohľadu na to, či majú majetok spoločný alebo nie, ak však vzťah nefunguje, spoločné vlastníctvo umožňuje robiť neuveriteľné prieky). Možno by nebolo zlým nápadom celý koncept bezpodielového vlastníctva zahodiť...