Tak sme zabili človeka

Asi najviac ma zarazil výrok nášho slovutného bývalého ministra spravodlivosti Lipšica, ktorý, presne v duchu kresťanskej lásky, milosti a odpúšťania, považuje trest v danom kontexte za "úplne adekvátny". Že práve v tých dňoch dostal páchateľ v inom prípade za podľa mňa oveľa horšie činy "len" 8,5 roka, o tom taktne pomlčíme, všakže... Veľmi smutné, bohužiaľ sympomatické. Ľudia žijúci na okraji spoločnosti nie sú predsa hodní viac, nežijú totiž "slušný život", taký, ako sa patrí. A vo svojej bohorovnosti (veď žijeme presne tak, ako pápež hovorí a ten je predsa neomylný, jeho autorita je priamo od Boha) už dávno nepočuje slová 2000 rokov staré - nesúďte, aby ste neboli súdení... O pomoci chudobným, chorým a inak postihnutým ani nehovoriac... Kto by si už spomenul...Ľudia na okraji sú v našej spoločnosti veľkým problémom, a teraz nemám na mysli len zvyšujúcu sa agresivitu bezdomovcov pýtajúcich pod rôznymi zámienkami peniaze. Berieme ich ako prinajlepšom trpenú jazvu, niekedy priamo ako špinu, ktorá nemá v uliciach našich krásnych miest čo hľadať. Aké by boli naše mestá krásne bez tej čvargy bezdomoveckej/feťáckej/pankáčskej/hipisáckej/liberálnej atď (doplňte, čo vás napadne). Nevedia oceniť náš skvelý životný štýl... Odvraciame sa od nich, hoci práve oni potrebujú našu pozornosť. Sami sa zo svojich problémov nedostanú. Veľmi si cením ľudí okolo časopisu Nota bene, ktorí okrem vydávania časopisu robia aj množstvo iných vecí, napr. divadlo s bezdomovcami. Ponúkajú im práve to, čo potrebujú najviac, pocit, že sú ešte stále ľuďmi... Čo zaberie viac, čo myslíte? Prečo sa tu vlastne stále niekto hrá na Boha?