To voľné miesto bude moje!
Veľmi často pozorovateľným javom je vytvorenie nepriechodného poloblúku okolo dverí tak, že cestujúci sa nemajú kadiaľ dostať z migračného priestoru. Neraz sa mi dokonca stalo, že som sa ponáhľal po vystúpe na autobus stojaci vpredu, avšak vďaka "šikovne" postaveným ľuďom som ešte nielenže autobus nestihol, pretože nebolo kade prejsť (niežeby bola zastávka plná - tá zívala prázdnotou, iba okolo dverí stál hlúčik ľudí), ale som ešte aj utrpel na "duši" vďaka narážkam jednej z nepríčetne čakajúcich.
Takto nemotorne a nerozumne čakajúci ľudia vykonávajú svoje obťažujúce skutky len preto, aby nemuseli stáť v rade pri okraji dverí, ale aby mohli po poslednom vystupujúcom (ak naňho vôbec počkajú) ihneď naskočiť a uchmatnúť posledné voľné miesto na sedenie pred poctivými.
Mám prednosť a je jedno či vystupujem alebo nie.
Musím s veľkou ľútosťou poznamenať, že tohto omylu sa dopúšťajú najmä ľudia okolo 50-ky, avšak skladám hlbokú poklonu tým, ktorí vedia, ako sa nastupuje. Vždy majú totiž prednosť tí, čo vozidlo opúšťajú a je jedno, či je to muž, či žena, či menežér, či bezdomovec, či dôchodca, či niekto mladý. Mnohokrát som totiž už bol svedkom situácie, kedy sa jednoducho behom plynulého vystupovania jeden z vonku čakajúcich rozhodol nastúpiť a začal sa predierať hore schodmi.
Výnimka však ako vieme slúži na to, aby potvrdzovala pravidlo. A preto nemôžeme dávať za vinu niekomu to, keď nastúpil skôr ako zábudlivec, ktorý si na potrebu opustiť prostriedok MHD včas nespomenul.
Veď je to jedno, ktorými dverami nastupujem.
Nie je. Musíte zvoliť dvere, ktoré Vám zjavne nespôsobia problémy, t.j. ak ste náhodou trochu silnejší, nebudete nastupovať najužšími dverami na vozidle (to isté platí pri väčšej príručnej batožine) alebo v prípade vašej zníženej pohyblivosti nezvolíte zadné dvere, aby vás vodič horšie videl (toto platí najmä pri električkách, ktorých zadné dvere sú zaklonené smerom dovnútra električky a tak na ne nie je ani pomocou zrkadla priamy výhľad). A čudovali by ste sa, koľkí sa hrnú vždy k tým dverám, kde je najviac čakajúcich. Veď tam sa im to vytúžené miesto na sedenie i tak neujde... To isté platí pri nástupe psa do vozidla. Ak je nám náhodou toto zviera na ťarchu, nastúpime inými dverami namiesto toho, aby sme po nástupe začali líčiť majiteľovi naše nepriaznivé myšlienky.
Už začínajú nastupovať ľudia, mali by sme sa rozlúčiť.
Táto zásada platí nielen pri nastupovaní ale aj pri výstupe. Začínať sa lúčiť vo chvíli v poslednej chvíli považujem za nielen rizikové ohľadom na nestihnutie výstupu ale aj neslušné a zdržujúce. Ešte nebezpečnejšie je, keď cestujúci naskakuje do vozidla až za cengotu zvončeka, ktorý síce musím konštatovať niekedy zaznie skôr ako je to potrebné (raz sa mi stalo, že vodič zvonil už od otvorenia dverí plného autobusu na frekventovanej zastávke :-/), nakoľko neraz sa stalo, že sa človek pošmykol a koleso autobusu malo na chvíľu mäkšiu podložku ako je cestný asfalt. Nie vždy to skončilo happy endom...
Tagy: MHD zazitky
