Tenisky by ma stáli život...

Pred pár dňami som si spomenula na jednu nepríjemnú situáciu.Veľmi ľahko sa mi mohla stať osudnou a ja sa dodnes len sama seba pýtam,čo zabránilo tomu,aby sa tak nestalo.
Jar,bežný pracovný deň,podvečer.Namosúrená trielim do Cassovie,nie je predsa možné,že v celých Košiciach nemajú vhodné botasky na moje ladné nôžky!Behám z obchodu do obchodu,už poznám všetky modely naspamäť.A predsa!Z lesklej plastovej poličky sa mi priam núkajú krásne čierne ADIDASky(zabudnite na Pupendo-žiadne " didži,adidy...").Ľahučké,vkusné,podrážka akurát,matná čierna koža a na boku sa na mňa vyškierali tri ligotavé dokonalo biele prúžky.V takmer mdlobách si pýtam svoje číslo-sedí,teda skúšam.V momante ma ale zalial pot,horúčava a desná zlosť.Mala som sto chutí skopať tie tenisky dole už aj zaraz!Dĺžka totiž sedí,len sú akosi priúzke na moje labky.Ešte 100x premýšĺam-brať,nebrať?Netlačia presda až tak,roztiahnu sa.
Moje rozhodovanie skončilo verdiktom,že ráno múdrejšie večera a tak sa teda opäť neúspešne poberám kade ľahšie a mierim priamo na zastávku eletričky.Na ostrovčeku už telefonujem so svojím drahým.V návale ešte stále pretrvávajúcej zlosti ma akosi nič nezaujíma,ledva hľadím pod nohy.Vzápätí ale moje snenie prebudí desivý rachot.V prvej sekunde som si bola istá,že sa za mnou prevrátil nákladiak plný "šutru".Kým som sa stihla otočiť tak som asi 5 metrov za mnou videla už len osobné auto niekoľkodesiatok centimetrov nad zemou robiace vzdušné salto a následne dopadajúce na všetky štyri na cestu,pričom naráža na obrubník ostrovčeka a betónové kocky,sklo,plechy letia priamo na koľajnice.V tej rýchlosti som si ani neuvedomila,že sa už blíži aj električka.Ďakujem len tej sebeprítomnej pani,ktorá hneď reagovala a tesne pred električkou odkopla kúsky chodníka z koľajníc a tým zabránila následnému vykoľajeniu.
Ja len premýšĺam,čo by sa asi stalo,keby som si tie tenisky bola kúpila a ich platením strávila v obchode pár sekúnd navyše.Asi by dostali jednoznačný prívlastok-OSUDOVÉ...