Mladé žieňa v najväčšom duševnom rozkvete dychtivo túžiace po živote...s vidinou svetového mieru...a vierou,že jej budúcnosť sa spája s hviezdami... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vianočné reklamy bijú na poplach. No skutočná predzvesť zimy sa drzo nepredbieha... Prírodu nikto neoklame. Zimu tiež nie. Tá je tu každý rok v pravidelnom svojskom čase. Dnes večer som sa vybrala do Kauflandu, bežný študentský nákup. Rožky, párky, čosi sladké, čosi ovocné. Zrak mi zastal nad debničkami mandariniek.
Let prebehol v poriadku. Sedeli sme s stredovom strede, medzi ďalšími dvomi ľudmi. Najhoršie miesta. No ale pri 9 hodinovom lete sa každé jedno miesto podobá pekelnému stolcu. Lebo aj nadšenie z oblakov a 11 kilometrovej výšky veľmi rýchlo pominie. Keď sme šťastne pristáli v Seattli, ďakovali sme Pánu Bohu, že sme jedni z mála, ktorým let nemeškal a vyhli sme sa všetkým možným komplikáciám. V tej chvíli sme ešte netušili, že také malé peklo nás čaká o pár metrov ďalej...
Do Budapešte sme sa chystali už tretí krát...v júni. Prvý raz sme viezli Erika na letisko...letel do Ameriky, konečne. Po toľkých rokoch plánovania si to už zaslúžil. Druhý raz to bolo, keď sme viezli do Pešte Dominika. Letel do Ameriky. Tento rok na takú cestu dospel. A dnes nás viezli moji rodičia. Letíme do Ameriky. Miloš má to šťastie po druhý raz, ja som sa po minuloročnej absencii fyzickej prítomnosti lásky dočkala spoločne stráveného leta. A presne o tom budú tieto príbehy, postrehy,názory, ale aj fakty, fotky, svedectvá, spovede, usmievavé spomienky aj slzivé zážitky. Bude to o vsetkom, čo si pre nás Amerika pripravila a čo nás neminie. A to od Seattlu až po Hawaii.
Vdaka Bohu za skype...s tym zazrakom sa aj desat tisic kilometrova vzdialenost milovanej osoby da prekonat o kusisko lahsie...horsie je to, ak aj cez tych desat tisic kilometrov pocujete v pozadi svojho muza chichotave hlasy cudzich zien.
Robím si poriadok v kabelke a nachádzam tu jeho kalkulačku. Požičala som si ju v utorok na zápočet a zabudla vrátiť. V momente opúšťam všetky doterajšie aktivity a držím tú kalkulačku v ruke. Opatrne ju zapínam, stláčam funkcie s pre mňa neznámym významom.
Nevyspal som sa z teba drahá, si nekonečná mliečna dráha...tak znejú slová mojej duši blízkej piesne. Teória lásky je dokonalo bezhraničná, objemná, širokospektrálna, ale najmä subjektívna. Ak človek miluje, hľadá spôsob ako ju vyjadriť. Ako popísať nevysvetliteľné javy a zázraky . Ak sa človek trápi, hľadá cestu ako zabudnúť, ako lásku prekliať, odpísať. Tí silnejší sa snažia naučiť sa žiť aj s jednostranným šťastím a nájsť si zmysel aj v márnej láske.
Dennodenné niekoľko početné cestovanie električkou raz za čas prinesie ovocie.Väčšinou to nepríjemno-trpké,náladu kaziace(hromžiacich ľudí predsa stretávame na rôznych miestach-mhd je vďačný rajón).Občas sa ale pritrafí milé slovo, spontánny úsmev podmieňujúci teplo na duši, či len prívetivý pohľad.
Život na intráku vie byť vzletne ľahký. Sladko omamný, zdanlivo jednoduchý, ľahkovážny. Žiť a prežiť v komunite stoviek až tisícok rôznych ľudí je však často náročné, namáhavé a únavné.
Zamknutá šatňa- pokoj v duši...Pokým som si v pravidelných tónoch rytmickej hudby spotená, smradľavá skackala na aerobiku ,moje peniažky a doklady si zatiaľ cestovali kade tade...
Som za rýchly odchod detí z detského domova.
Kofola,vlašský šalát,burizony,horalka,tlačenka,...to všetko v Dubline!
Šiel z hokeja.Premočený stál v nevľúdnej novembrovej mláke.V ten večer som ho počula prvýkrát.Jeho hlas sa mi zdal príliš smiešny,nadpriemerne neprimeraný.Nepáčil sa mi.No na otázku, či zbehnem na 5 minút pred internát som bez rozmyslu odpovedala áno.Mal peknú zelenú bundu,nohy do O a ruky vo vreckách.A stál tam tak neohrabane.Bol akýsi iný ako na fotke.
Fujazdila som na youtube a počúvala piesne.Neviem ,či konkrétne táto je u nás známa,no každopádne nechcem upozorniť na hudbu,aj keď je príjemná.Mňa pohltil text.Možno romantický, ale duchaplne nežný,nevtieravý,nefádny,zdravo sentimentálny...
Slnko ma zvlastnu moc.A vlaky takisto.Mozno sa to zda len mne,lebo ako dieta dvoch zelezniciarov som bola na zelenici odchovana.Jednoducho sa stala neoddelitelnou sucastou mojho sveta.
Zas raz sa mi potvrdilo moje presvedcenie,ze cestovat vlakom sa oplati.Odhliadnuc od pachnucich sedadiel,nehoraznej teploty(v zime kosa a v lete sa ideme vsetci zadusit) a zapachu teplom sa rozkladajucich fekalii sa tu vezu aj mnohe odrody ludskych povah a charakterov v hmotnej ludskej podobe...
Mamiiiiiiiiiiiiiiii!!!!!!!!Uuuuuuuuužžžžžžžžžžžžžž soooooooooooooom!!!!!,kričím dnes o dušu zo záchodu.Spomínate?Zahoďme ostych,nikto učený z neba nespadol.Ani co sa zadku týka:)
Sedím na zemi v hriešnom bordeli,pred sebou pohár s čajom,obaly od asi 5 keksov,nedopitá fľaša minerálky,nekonečné štósy papiera.O pár hodín ma čakajú skúšky z autoškoly.A mne je to čím ďalej-tým viac jedno...
Minulý týždeň som bola v grandióznej nálade...Čakal ma skvelý víkend po boku úžasných ľudí...skončilo sa to ale celkom inakšie...
uz som mala v ruke pyzamo...a uz som aj premyslala nad kazdovecernou dilemou...vecna otazka...vracia sa ako nocna mora.a ja s nou statocne bojujem...kazdy vecer,uz 18.rok..
