V otázke ovocia v hypermakete ma vždy v zlomku sekundy najprv zachváti hlboká nedôvera. Každý máme skúsenosť so sezónnou senzáciou, keď v júni na pultoch bijú do očí obrovské pomaranče, keď nás v januári vábia lesklé jahody, keď sa začiatkom jari na nás vyškierajú prvé melóny a my tak veľmi vyštavení zimou a túžiaci po lete po nich siahame bez hlavo ako po strašne prestrašne cennom úlovku, ako po oáze po mesiacoch v púšti…
Každý sme sa už dali zlanáriť na lákavú ponuku, na bielu ovečku v čiernom stáde opozeraného ovocia a zeleniny. Samozrejme sklamanie sa dostavilo pri prvom súste.
Presne tento film sa mi prehral pred očami pri pohľade na male orandžové bombuľky … No mám odskúšaný trik. Neplatí síce na všetko v zelovoci, ale pri jablkách, paradajkách, mandarinkách a paprike sa na neho môžete pokojne spoľahnúť. Vôňa. To je to, čo vás neoklame. Lebo čo vonia, to chutí.
Pamätáte si na časy z detstva, keď ste vošli ráno medzi spolužiakov a celá trieda mala svoj charakteristický manadrínkový pach? To boli presne tie časy, keď sa u nás mandarinky predávali len v zime. Len vtedy, keď sa blížil čas zimný, mrazivý, čas keď sa mandarinky kupovali na to, aby nám ich potom mamky napchali 6.decembra do čižiem.
A presne tak voňali aj dnes. Žiadne hrubé šupky, žiadne prerastené prekombinované krížence. Len obyčajné, malé, všedné, voňavé. Voňavé mandarinky. Také ako majú byť, také ako si ich budem vždy pamätať. Už si jednu šúpem. Nekompromisne na mňa totiž žmurkala z poličky. Zima, vitaj!
